Blog je chránený autorským právom, preto je prísne zakázané kopírovať jeho obsah!!!
Pre nedostatok času Yasemin prestáva písať poviedky na prianie,iba ak by ju objednávka zaujala!

My Poems

Básnik

2. srpna 2011 v 10:59 | Other Yasemin

Básnik

Ranený anjel

1. července 2011 v 22:46 | Other Yasemin



...

Pútnik

1. července 2011 v 22:37 | Other Yasemin


Ahoj :D tu je ďalšia báseň (s náboženským nádychom keďže som kresťanka :D) tak neopovážte sa nenapísať komentár :D

Len ten...

1. července 2011 v 22:29 | Other Yasemin






Ahojte :D je to ďalšia báseň hádam sa bude páčiť :D a nezabudnite okomentovať :D

Tajomstvo nádeje

1. července 2011 v 22:19 | Other Yasemin



Ahojte tu je ďalšia báseň dúfam že sa bude páčiť :D očakávam komentár.

Budúcnosť

1. července 2011 v 22:11 | Other Yasemin


Ahojte :D mám tu pár nových básní a toto je jedna z nich

Nôž v srdci...

22. května 2011 v 20:32 | Other Yasemin
:( ach jaj :( prečo je život (resp. osud) bábkar na pódiu v bábkovom divadle a my sme jeho bábky??? :( Alebo žeby náš život bol ako hojdačka? Raz si hore a raz si dole :( Ale čo narobím :) veď osudu sa nepostavím do cesty (pretože sa ma bojí a uteká:D) ale skúšam si ho písať sama :D
Ach jaj tieto dni sú mojim obdobím temna. A všade kade chodím stretávam hladných démonov úspešne sa hostiacich na mojom ranenom srdci :/
Ale radšej budem držať ústa pod zámkou a pravda ostane pochovaná na dne oceánu tajných sĺz...

Vlčie trápenie

3. května 2011 v 15:18 | Other Yasemin

Vlčie trápenie

Tma všade okolo, len mesiac svieti
a ona hľadí na neho túžobne ako ryba v sieti.
Začuje šum no bezmocne hľadí,
hľadí na to akoju mesiac váby.

Luna žiari a ona má úsmev na tvári,
spomína na tie časy čo ako deti sa hrali.
Neboli povinnosti, nebola kliatba.
Ona to vedela, že ovládne ju zloba.

S povzdychom hlavu sklonila
a po tichu slané slzy ronila.
Nastal čas a nastala premena
a ona sa vo vlka zmenila.

Prišla noc a ona vo vlčej koži
po svete chodila. Je to osud boží?
Mesiac priniesol jej vlčiu podobu
no ona by si radšej ľahla do hrobu.

Od súmraku do úsvitu ako vlk bola,
no keď slnko vyšlo normálnou byť chcela.
Lenže kliatba na nej dávno spočinula
ona oblizla si pery čo krvou omočila.


Život vlka sa však pre ňu skončil
skočila ona z útesu, aj jej milý skočil.
Prišiel čas a hodiny odbili,
nešťastný osud život im vzal a obaja umreli.

Upír a ona

2. května 2011 v 20:54 | Other Yasemin

Upír a ona



Chlad a vietor v očiach,
za chladných nocí ťarch svoju nosiac.
Stál tam sám a jej telo zvieral,
zvieral ho pevne, ono chladlo ale on neprestával.

Cítil jej vôňu, teplo a pocity v nej,
vedel, že nemôže vziať život práve jej.
Nechápal prečo, ale to tušil,
tušil len to, že by zhrešil.

Myšlienky petrili len jej a jej osudu,
jej osudmal pevne v rukách a mal pocit chladu.
Pozrel jej do očí a pocítil ľútosť.
Zaťal päste a potlačil krutosť.

Vedel, že nesmie sať jej krv sladkastú,

odtiahol sa a videl, že jej život visí na vlásku.
Cítil z nej strach ale nie o seba,
počul jej tichý hlások: "Myslím na teba!"

Zaťal päste a pochopil:
Bola to ona, ktorú miloval a ktorú opustil.
Šepol jej: " Prepáč mi láska moja."
Oči mal smutné, ak umrie rany sa už nezahoja.

Zdvihol si ruku ku perám, zahryzol!
Priložil jej ju k ústam, obočie nadvihol.
Vyronil slzu a ona pila krv upíra,
pila ju preto aby mu neumrela.



On bol upír a ona už teš,
Láska je silná a už to vieš.
Oni sa ľúbia ako nikdy predtým,
a tento príbeh lásky je, bol a bude pravdivým,

Malý anielici slov

12. dubna 2011 v 15:49 | Other Yasemin

Malý anielici slov

Bolo to dávno, bolo to dnes
časy sa menia a tak to znes.
Teraz nechápeš význam slov svojej matky,
ich hodnotu i za všetky zlatky.


Slová, ktoré poletujú v jemnom vánku
šeptajú tvoje meno a pletú ti hlávku.
Dokonca aj malý anielici slov šepkajú ti do ucha,
6e tvoj rod a tvoja krajina sú tvoja pýcha.

Ten prístav nádeje, v ktorom kotvíš,
ten, v ktorom každú noc hlávku skloníš,
v ktorom reč čo hovoríš nie je rečou,
lebo kým nevijde zo srdca nie je čistou.


Si človek, čo ak chce hovoriť,
jeho reč zo srdca musí byť.
Slová tvojej matky v hlave ti odznejú,
niekedy pohladia, niekedy zvážnejú.

Ak veríš v jednotu národa,
poťeší ťa to a nie je to náhoda.
A ak veríš a vieš, že reč je tvoje zlato,
nemusiš sa trápiť. Čo ty na to?

Múdrosť slov hľadaj v rozprávkach,
hľadaj ju stále, ba i v detských hlávkach.
A keď malý anielici slov vštepia ti božtek na líčko
pochopíš všetko, lebo si ich zlatíčko.
 
 

Reklama

Obrázky k článkom používam z dev, tbl a wht, pri iných zdroj pripíšem.

↑↑↑ by Knihofil18↑↑↑
↑↑↑Lexi↑↑↑
↑↑↑ by NikaRoovy↑↑↑