Krajina kde vládne pero a tuš... - Články

Ma vie est comme un cube

Thu, 17 May 2012 15:24:41 +0200

Salut mes amis...

Nadpis hovorí jasne... ma vie est comme un cube.... Teda môj život je ako kocka... (myslím hraciu kocku :D
Čo tým myslím??
Ani sama neviem :D Proste myslím to, že očakávam že padne šesť a padne jednotka...
A čo to znamená v preklade?
To vám hneď vysvetlím, lebo sa mi zdá že môjmu uvažovaniu nerozumiete :D
Myslím to tak, že čakám, že veci budú normálne a ja budem silná a neopantaná emóciami.. Proste sa tomu snažím vyhnúť... A keď už sa zdá že by to mohlo výjsť, všetko sa náhle pokazí... ;) mám problém držať sa na uzde...
Dnes sme mali duchovnú obnovu s kaplánom... V škole som sa aj so spolužiakom smiala že určite bude mať omšu 12:15 kaplán... a farár sa bude čumieť na hokej :D a mali sme pravdu xD
To je jedno... Prvá časť duchovnej obnovy prebehla pokojne :) Ale druhá časť (keď sme s ním ostali každý sám) nebola podľa môjho gusta.

Prečo?

Pretože som sa aj včera modlila aby nevytiahol tú obávanú tému. (Nepoviem vám akú, tak sa nehnevajte-nie je mi o tom príjemné rozprávať) No a hneď sme k tomu preskočili... Vááá :(
Len len že som sa udržala a neplakala som, pretože tú tému nerada rozoberám... Kaplán je sympaťák, to hej, ale aj tak... Musím sa priznať, že mi jedna slzička ukapla a to si všimol..... Preto povedal modlitbu a s úsmevom na perách ma vyprevadil... Ako som vkročila na chodbu, celá som sa triasla... No to je jedno... :)
Potom sme šli na omšu 12:15 a MUSELA som ( kvôli učke :((() sedieť v predu a skoro som sa skácala... Bolo mi strašne zle :(

Domov som prišla dvanásť minút pred koncom zápasu.... (ak neviete kralo Slovensko:Kanada) a aspoň to ma potešilo :D hoci ma strašne bolí ruka, ako som zatínala päste, musím sa radovať... Vyhrali sme nad Kanadou :D To je myslím super :D Teraz sme v semifinále :D
tak ja sa s vami lúčim moji drahí :D

Mon adieu amis

avec l´amour votre Yasemin...

Odpútaná od tela-drabble

Wed, 16 May 2012 15:54:23 +0200

Salut mes amis...

Možnože viete, možno, že nie, no téma tohto týždňa je Odpútanie mysli od tela a tak som vymyslela (ako inak zase v škole) také čudné drabble...

Prajem príjemný čitateľský zážitok.. :)

Názov:Odpútaná od tela

Postavy: Čiernovlasá dievčina

Počet slov: 100

Spokojnosť autorky: 70%

Odpútaná od tela

Čiernovláska zavrela oči. Sedela na dlážke v tureckom sede a meditovala. Snažila sa odpútať myseľ od teba. Sústredila sa a pravidelne dýchala. Symbol, čo mala nakreslený na čele sa náhle rozžiaril a osvetlil celú miestnosť.

Zalapala po dychu a kruh, v ktorom sedela obklopili vysoké plamene. Jej telo sa začalo triasť. Pocítila príšernú bolesť hlavy a zrútila sa na zem.
Zrazu sa videla ako leží na zemi. Odpútala sa od tela. Uškrnula sa a prešla cez stenu. Onedlho sa ocitla pod mesiacom.

Do rána sa musím vrátiť! Pomyslela si a zmizla niekam, ani nevedno kam.

Avšak, už sa nevrátila späť.

Hádam sa to páčilo....

A ak nie tak budem rada ak mi poviete čo bolo blbé... proste sa vyjadrite :)
Avec l´amour votre Yasemin

Dievčinka a dub

Mon, 14 May 2012 20:12:37 +0200

Salut mes amis...

Ach v škole sa mi pritrafilo a napísala som také jednoduché drabble :D Hádam sa bude páčiť :)

Názov: Dievčinka a dub

Postavy: Dievčinka a dub

Počet slov: 100

Spokojnosť: 77%

Dievčinka a dub

Zafúkal studený vietor a na zem dopadol dubový list. Les zahalila hustá biela hmla. Formovala sa a v tvare obrovského draka sa plazila lesom. Obmotávala kmene vysokých dubov. Ševelenie vtákov utíchlo.

Malá dievčinka bežala hmlou, lesom. Zastala pod najstarším dubom v lese. Drobnými rúčkami pohladila ryhovanú kôru stromu. Začula ťažký vzdych. Priložila ucho ku kmeni a vnímala hlas, ktorý počula len ona.

Starý dub jej rozprával o svojom trápení a dievčinka ho vyslyšala, ba niekedy mu sama rozprávala príbehy a šum listov pripomínal smiech.

Chodila k stromu deň čo deň, avšak raz, keď tam prišla, našla len hrubý holý peň.

Tak hádam sa vám drabble páčilo a očakávam nejaké komentáre, lebo koho baví písať bez názora čitateľa...

Avec l´amour votre Yasemin

Originalita, aké ťažké je uchovávať tento pojem....

Sun, 13 May 2012 12:34:11 +0200

Salut, mes amis...
Ako viete tento týždeň je zadané téma ORIGINALITA, čo mi príde celkom zaujímavé, takže som sa rozhodla niečo aj napísať...
Som zvedavá či to vôbec niekto bude čítať, pretože sa skôr zameriam na rozvoj filizofického rozboru daných tém, a podobne :)))
(Asi ani neviete o čom rozprávam ale nezazlievam vám to, lebo asi ani ja neviem čo píšem...) :))

Ak sa vám nechce čítať všetko môžete si vbrať aspoň nejaké zameranie a aspoň to si prečítať :D

Originalita

Originalitu môžeme definovať svojráznoosť či zvláštnosť, ba dokonca aj jedinečnosť.

Tento pojem určite všetci dobre poznáme, lež nie každý má v sebe tendenciu nebáť sa a byť originálnym.

A toto je ten hlavný problém. Väčšina ľudí sa radšej prispôsobí okoliu a nedáva na sebe znať ničo jedinečné. Všetci sme niečím originálny, ale nie vždy sa nebojíme svoju originalitu ukázať...

No už však s originalitou máme problémy...

Ako? Kde?

Ak dovolíte poukážem na originalitu a banalitu spisovateľstva...

V tejto dobe je už ťažké písať originálne diela, keď sme z každej strany obklopení skvelými knihami a filmami.
V poslednom čase sa skôr uprednostňuje písanie FanFikcie ako originálnych diel. Nehovorím, že to je zle, alebo že originálne diela neexistujú, len to že vo väčšine už nie v tak veľkom množstve.

Už je celkovo ťažké ostať originálny v písaní. Existuje veľa rôznych diel a je ťažké vymyslieť niečo originálne. Nejakú novú bytosť, alebo len originálny dej knihy, krotý by čitateľa chytil za srdce.

No úprimne, existujú ľudia (a je ich dosť), ktorí majú na to aby napísali niečo nové, originálne, no často sú zavalený pod banalitami a preto im nie je umožnené rozvíjať sa v tvorivosti. Alebo aj pre nedostatok financií. Je veľa ľudí čo majú nápady ale nemajú financie na ich sprostredkovanie, pretože také vydanie knihy je veľmi drahý špás...

Avšak, môžme sa rozvíjať ďalej, lebo ak sa šťastie usmeje, kto vie, čo sa môže prihodiť :))))

Dobre, teraz prejdime na originalitu v hudbe...

Showbiznis je už tak preplnený, že veľa umelcov nemá dostatok nápadov na to aby prerazili. Je veľmi veľa mladých originálnych hlasov a talentovaných muzikantov, ktorí nemôžu preraziť cez hrubú vrstvu kopirantov....

Osobne obdivujem tých hudobníkov, ktorý si texty píšu sami a ich hity sú niečím výnimočné....

Môžeme sa pozastaviť aj nad myšlienkou "Moja hudba" :))
Teraz nemyslím to, že budem rozprávať o sebe... To nie :) K tomuto nebude veľa riadkov :)
Chcem len toľko, že mnoho mladých je ovplyvnených okolím a často počúvajú niečo, len pre to že to je v móde, hoci sa im to veľmi nepáči....
Netreba sa báť, že keď sa vám bude páčiť čo ja viem čo všetko a vašej najlepšej priateľke/priateľovi nie, nerobte si z toho ťažkú hlavu, lebo vy ste niečím iný ako on/ona :)

Napríklad ja počúvam to čo sa mi páči, a nie to čo sa páči iným, hoc by sa zdalo že som iná...

Originalita v doplnkoch a oblečení...

Ani v tomto smere sa netreba báť riskovať... Ak sa vám niečo páči proste si to oblečte.

No a čo, že je to žlté, keď je v móde ružová... No a čo, že nosíte vestu ak je v móde sveter... Keď sa vám to páči treba ísť za svojim štýlom a nie nosiť banálne veci, len preto že okolie to nosí...
Tak isto netreba mať strach aj pri vyberaní doplnkov... Osobne beriem to čo sa mi páči a nie to čo nosia ostatní, možno to je to čo je na mne originálne...

Teraz existujú aj také vecičky, vďaka ktorým môžete byť úplne originálny ak ide o doplnky... :D
Koráliky, ulity a mušle, FIMO a mnohé iné xD sestre môjho spolužiaka napríklad s tým začína a tvorí si originálne náušnice, prívesky a tak... Preto sa netreba báť a ak ste zručný vyrobiť si niečo sami :D

Originalita v umení kresby a maľovania...
Tak tento smer nekladie hranice... Tu môžete byť sám/sama sebou... Páči sa vám melancholické umenie? nech sa páči buďte iní... Ovešajte si izbu obrazmi čo sa vám páčia, alebo si dajaké nakreslite sami... :)))

No aj z umenia sa postupne originalita stráca... Ako? Jednoducho... Ak máte dobré známosti, nakreslíte jeden dva trojuholničky, kruhy, štvorčeky a ste slávni...
Ale kde sa podel duch tých majstrovských diel??? Nevedno kam sa ukryl a kedy sa ukáže....

Tak vážení, už som vás unudila dosť xD Ak ste sa dostali až na záver tlieskam :D "tlesk, tlesk!"

Hádam vám môj článok niečo dal a budete originálny... :)))

Tak napíšte myslíte si že ste originálni alebo sa radšej držíte stranou a snažíte sa splynuť z davom??? :D

Tak sa majte....

....Avec l´amour votre Yasemin Other Van de Notte...

Kosec a modrý motýľ

Fri, 11 May 2012 21:30:47 +0200

Salut mes amis...

Je krásna noc. Ten kľud, ticho, samota... Jediné čo mi chýba sú hviezdy, mesiac a niečie tmavé oči :)))
Dnes v škole som napísala takú krátku poviedku...
Mohla by som ju pichnúť aj do drabble, ale nemá ani 100 a ani 200 slov, takže to dám do jednorázoviek...
Na večer plánujem čítať, počúvať piesne a možno sa budem aj dnes učiť na chémiu, pretože to veľmi neviem :)))
Tak prejdime k veci...

Prajem príjemný čitateľský zážitok :)))

Názov: Kosec a modrý motýľ

Postavy:Kosec, psík a modrý motýľ

Počet slov: 140

Spokojnosť: 83% (som celkom spokojná, neviem, je to také jednoduché)

Kosec a modrý motýľ

Ponad zelenú lúku preletel modrý motýľ. V letku robil piruety. Raz letel vysoko k obôakom a raz zase letel popri čerstvo pokosenej tráve.

Kosci len nedávno ukončili prácu a teraz sa pobrali do dediny. Modrý motýľ jednému sadol na slamený klobúk.

"Héj, priateľku!" zvolal starý kosec a sklonil sa k svojmu čiernemu, huňatému psíkovy. Sňal si klobúk a vzal motýľa do dlane.

"Modroočko." šepol, keď mu modrý motýľ ostal sedieť na dlani.

Psík zaštekal. V očiach sa mu zaleskla radosť. Behal okolo kosca do krubu. Vyštekol, vyplazil jazyk a pozoroval ako sa modrý motýľ opäť pustil v šíri svet.

"Poďme bratku!" zašepkala pohladkal čierne šteňa po hlave a prsty zaboril do jeho hustej srsti. Následne s námahou vstal a pomaly sa strácal za obzorom, tak ako aj slnko.

Stratil sa nevedomky, že v motýľovi dýcha jeho drahá.

Dúfam, že sa vám poviedka páčila a túžobne očakávam komentáre...

... Avec l´amour votre Yasemin Other Van de Notte...

Bonne nuit mes amis... bonne nuit..

Prvá textovka

Sun, 06 May 2012 21:15:24 +0200

Ahojte,
rozhodla som sa založiť textovku.
Môžete si v nej vytvoriť postavu (maximálne tri) a hrať za ne.
Keď si vytvoríte postavu, normálne s ňou môžete hrať, akože napíšete čo urobila, povedala a tak :D
Keď už ju budete mať, počlite mi obrázok na ktorom bude :)
Takže vyplňte formulár :
1. Meno vašej postavy

2. Pohlavie

3. Povaha a charakteristika+vzhľad (nemusí byť, stačí obrázok)
4. Vek

(je mi jedno koľko budete mať rokov, len trošku normálne áno?? nie že mi tu napíšete dva mesiace alebo také niečo)
5. Rasa

(napríklad: elf, upír, vlkolak, trpaslík lesná víla, zombie, človek troll, piadimužík, tauren (to je taký býk) a podobne- je mi jedno čo budete len napíšte čo ste a čo to je)

6. Povolanie alebo schopnosti (nazvyme to ako chceme)
Tu máte na výber z týchto: Bojovník, paladín, liečiteľ, lovec, čarodejník, černokňažník, šaman, druid-strážca sveta, rogue, ninja, sura alebo iné ale napíšete stručnú charakteristiku a ja to tu pridám do možností a tak..
7. Minulosť

8. Dobro alebo zlo (neutrál sa nedá, ale môžeš napísať že si bol Zlo a neskôr budeš Dobro)
9. Odkiaľ pochádzaš
10. A ak máš rodinu napíš koho

(Môžeš sa dohodnúť s nejakými hráčmi a byť rodina či druh a družka a tak)

11. v akom jazyku budeš písať
Upozornenie: Nepíšte sprosté slová inak budete potrestaní... :)
Nemusíš mať blog aby si mohol/a hrať :D
a pripomínam maximálne 3 postavy si môžete vytvoriť :D
Tak hádam sa niekto prihlási :D

Keby ste dačomu nerozumeli, len mi napíšte :D

Ja viem

Sat, 05 May 2012 22:17:52 +0200

Tak, teraz som spískala jedno drabble, keď som si prečítala komentár od Sim :D Bez kecov tu je :D
Venovanie: Pre Sim
Počet slov: 100
Postavy: SS a domyslite si kto
Spokojnosť: 68%
Ikona: nie je

Ja viem

Stál tam. Pred krbom. Muž v čiernom habite. V ruke zvieral prútik a fľaštičku s elixírom proti bolesti. Už zase sa vrátil celý doráňaný. V krbe zapraskalo. Tvár skrivil od bolesti a vypil obsah fľaštičky. Ozvalo sa zaklopanie, ale muž sa nechystal dvere otvoriť, len sa ďalej opieral o krbovú rímsu.
"Pán profesor?" ozvalo sa mladé dievča, ktoré bez vyzvania vstúpilo.
"Čo tu chcete?" precedil pomedzi zuby a vrhol na študentku vražedný pohľad.
Pristúpila bližšie a utrela mu pramienky krvi stekajúce po čele. Nežne ho pobozkala.
"Som tu pre vás." šepla a sklopila oči.

"Ja viem."

Dúfam že sa páčilo a očakávam komentáre a kritiku :D
Avec l´amour, votre Yasemin

Bonjour mes amis...

Sat, 05 May 2012 14:52:28 +0200

Bonjour mes amis...

Vonku je slnečno krása :D i keď včerajšok mi padol lepšie... Pršalo a ja som bola vonku :D milujem keď mi kvapky vody stekajú po vlasoch tvári a tak :D
Bola som celé mokrá :D skvelé čo??? :D
Dnes sa tu nejdem vykecávať... nikoho to stejne nebaví :)
Ja len máte aj vy voľno v pondelok? a Utorok???
Tak som zvedavá či hej, lebo som mala na pláne byť na blogu a "Chatovať" s vami na blueborde :D A to sa ešte uvidí :D Urobíme si mejdan??? :D Možno ak ma napadne ty hodím dajakú textovku... No jo to je asi všetklo :)) Asi ešte dačo upracem hoc som skoro hotová :D
Tak majte sa :D

Avec l´amour votre Yasemin

Tvoja šálka krvi-špeciál

Fri, 04 May 2012 22:53:59 +0200

Salut mes petites loups (ahojte moji malí vlci)
Konečne je tu sľúbený TšKšpeciál. Dala som ho tu hneď ako som ho napísala, takže nič moc :D nechce sa mi ho prerábať :D a tak.... Lenivosť je ťažká choroba :D
No chcela bu som ho venovať Melaficent, Skyllar a aj vám ostatním petites loups.

Očakávam komentáre, lebo nikoho nebaví blogovať ak nemá komentáre xD
Tak príjemné počteníčko :D
PS. Je to trošku dlhšie ale je to špeciál tak čo :D

Špeciál

Zadul ostrý vietor. Na les padol súmrak. Je čas vyraziť.
Rozbehol som sa. Vánok mi čechral hnedastú srsť. Vyplazil som jazyk.

Bude pršať. To bude úžasné. Pomyslel som si a vyslal myšlienku aj ostatným.

Áno, asi máš pravdu Saša. Odvetil mi Vasily.
Poďme! Zavelil Robert, alfa samec a tak sme sa pustili do behu. Dupot našich ťažkých láb sa niesol lesom. Pod nohami mi škrípal piesok, mach a hlina. Vyplazil som jazyk a vychutnával si čerstvý vzduch.
Prečo sa prvá čata nevrátila? A prečo ideme na okruh aj mi aj druhá a štvrtá čata? Vypytoval som sa, keďže som v tom nový.
Už sa toľko nevypytuj Saša! Niečo nie je v poriadku, tak preto teraz ideme všetci. Vysvetlil mi Vasily a priateľsky ma uhryzol do ucha.
Zakňučal som a sklopil uši. Zavetril som. Mierili sme po západnej strane priesmyku na sever. Druhá čata zase po východnej strane a štvrtá čata sa rozdelila vo dvoje a šla s odstupom za oboma tímami.

Cítite to? Spýtal som sa, keď mi do nosa udrel štipľavý pach krvi, prachu a spáleniny.
Fuj! Čo to do čerta je?! Zasyčal Yury a šedá srsť sa mu naježila.
UPÍRI! Ozval sa mi v hlave Dmitrijho hlas. Beta samec pôsobil nahnevane.
Druhá čata už dorazila! Pripravte sa zaútočíme tiež! Zavelil Robert a vrhol sa vpred.
Ty si o tom vedel? Spýtal som sa ho, lebo som mu ešte vždy neveril.
A čo si si myslel, že sa vrháme do doliny lesných víl? Odsekol Robert a ani sa na mňa nepozrel hoc som bežal vedľa neho.

Alexander nezastavuj a bež! Treba chrániť to čo bohom ostalo. Preto sme tu! Aby sme ochraňovali rodiny a to čo nám bohovia darovali. Povedal Nikotenko, ktorý ma dobehol. Treba to chrániť pred nimi.

Zavrčal som, lebo som vedel, že Nikotenko má pravdu, lenže vedel som že sa vrhám do spárov smrti.
Koľko ich je? Vyzvedal som.
To neviem. Odpovedal Robert.
A koľko je nás? Spýtal som sa.

Siedmi dospelí: Tvoji a moji rodičia, Jelena a Vadim Bagadanovci a ešte Bogdan Garnadskij. Stíchol a zamyslel sa. A nás je asi tridsať sedem.
Zavrčal som a bežal ďalej. O chvíľu som začul kvílenie a vrčanie. Dorazili sme k priesmyku. Zbadal som druhú a štvrtú čatu ako útočia na nádherných bledých ľudí. Avšak, tváre, keď som sa lepšie prizrel, mali skrivené v hororových podobách.
Načo čakáš? Spýtala sa ma bielo-šedá vlčica.
Na teba Melaficent. Odvetil som a vyplazil jej jazyk vo vlčom úškrne.

A ja som vzduch? Spýtala sa ma Skyllar, po mojom ľavom boku.
Och samozrejme, ale na teba má dávať pozor Dmitrij a nie ja... Zasmial som sa a pozrel na bojijúceho čierneho vlka.
Poďme! Vyštekol som a rozbehol sa do boja.
Pozor! Ozval sa mi v hlave hlas Olega. Bol to druhý najmladší člen svorky. Nestačil som reagovať a to už sa po mne vrhol vysoký svalnatý upír. Oleg sa vrhol predo mňa. Upír mu zahryzol do krku a tým ho otrávil.
Za to zaplatíš ty hajzel! Zavrčal som a začal som okolo neho krúžiť. Z úst mu kvapkala Olegova krv. Prebudili sa vo mne vlčie pudy. Už som to nebol ja Alexander. Teraz som bol vlk. Svaly sa mi napli. Nasal som ten jeho pach. Postupne som sa začal zväčšovať. Keď som mu siahal do úrovne očí zľakol sa. Vlastne som ani nevedel čo sa so mnou stalo. Zavrčal som a skočil. Zvalil som ho na zem a jedným chmatom mu oddelil hlavu od tela. Zavetril som. Do chladnej zeme posypanej tenkým snehovým popraškom sa vpíjala vlčia krv. Obzrel som sa a zbadal som ako sa k dvom bielym vlčiciam zo zadu blíži upír a upírka.
Mel! Sky! Za vami! Vyslal som k nim myšlienku a náhlil sa k nim. Otočili sa a vrčali Mel sa vrhla na upírku spolu so Sky. Stihol som dobehnúť skôr než si to upír uvedomil. Zahryzol som mu do ruky a odtrhol som ju. Bolo to ako lámať končatiny mramorovej soche, až na ten nepríjemný pach. Potom som mu zahryzol do hrdla a odtrhol hlavu.

Sky a Mel zatiaľ spoločne zneškodnili blondínu.
Ako? Spýtala sa ma Melaficent, keď ma zbadala.
Čo? Spýtal som sa.
Ty! Zavrčala Skyllar, no ja som sa už vrhol na pomoc Jelene. Zabil som ďalšieho upíra, keď mi do nosa udrel pach známej krvi. Mama. Zavil som a cez priesmyk som sa ju vydal hľadať. Nevnímal som vrčanie vlkov a škrekot upírov. Ani zvuk lámania mramoru, či praskanie vlčích kostí. Rozbehol som sa vpred. Uvidel som ju. Šedá vlčica ležala bezvládne na chladnej zemi. Hrdlo mala prehryznuté. Zavil som a priblížil sa k nej. Oblizol som jej ňufák no nepohla sa. Kňučal som a drgol do nej papuľou. Keď v tom som začul za chrbtom smiech.

"Aha malé vĺča a jeho maminka!" zarehotal sa upír v čiernom plášti.
Postavil som sa pred neho a zavrčal. Prikrčil som sa a zbadal jeho lesknúce sa červené oči. Opäť dom začal rásť. Oči mi tmavli a zuby sa zväčšovali. Zaškrabal som pazúrmi do hliny. Začal som krúžiť okolo upíra a vrčal som. Vyceril som zuby a vyštekol. V očiach som mu zbadal strach. Skočil som po ňom a priklincoval ho k zemi. Uškrnul som sa a ukončil jeho bytie na zemi.
Ešte raz som sa pokúsil mamu prebrať, ale nevstávala. Vrátil som sa na bojisko. Ležali tam telá upírov a aj vlkov. Zaštípali ma oči, keď som na zemi zbadal svojho otca. Dobehol som k nemu a oblízal mu ňufák. Usmial sa.
Napi sa! Prikázal som mu a nastavil mu svoje rameno, keďže vlčia krv lieči.
Už je neskoro synu. Zaševelil. Viem, že ich ochrániš. Musíš. Dodal a zakašľal. Silene sa usmial a premenil sa do svojej ľudskej podoby.

"Nevzdávaj to Saša." riekol a zavrel oči.
Zdvihol som papuľu k nebu a zavil. Obrátil som sa a zbadal ako poslední upíri bežia do lesa. Chcel som sa rozbehnúť za nimi ale zastavil ma príkaz alfa samca.
Nie Saša! Tu sme skončili! Vyhrali sme!
Túto bitku sme možno vyhrali, ale stratili sme veľa. Zakňučal som a zahľadel sa na pozostatky veľkej svorky. Toľko nevinných životov sa dnes vytratilo. Ostalo nás sotva dvadsať. Do očí sa mi tlačili slzy, začal som sa zmenšovať až do normálnej veľkosti.
To bude dobré. Zaševelila Melaficent.
Neboj sa. Doplnila Skyllar.
Obe vlčice sa ku mne pritúlili. Boli ranené.
Napite sa! Prikázal som im. Poslúchli a zahryzli sa mi do ramena. Napili sa a rany sa im zacelili. Opreli si o mňa hlavu a zakňučali. Boli mi ako sestry. Moje dve malá sestry. Vlastne to boli len moje kamarátky, ale ja som ich bral ako sestry.
Vyšiel mesiac, spustil sa dážď a ja som vil. Vil som akoby som tým vrátil mŕtvym život. No nie. Chvíľu bolo ticho a potom sa lesom niesla vlčia pieseň. Spievali sme vlčiu pieseň a tým sme vzdávali úctu tým čo za nás padli. Mame, otcovi, Olegovi, Daryi a ostatným....

Tak hádam sa vám to páčilo :D som zvedavá na vaše komenty :)))
.... Avec la amour, votre la petite loup Yasemin

Sladkosti-Doubledrabble

Wed, 02 May 2012 20:45:18 +0200

Salut mes amis :D
Ako sa máte? ak vás to zaujíma tak ja príšerne :D Zartra píšeme z názvoslovia solí a ja to vôbec neviem :((((
No dobre nejdem vás otravovať s takýmí kecami D: Mám tu pre vás dobledrabble.

Ikona:

Názov:Sladkosti

Postavy:Ona a on (nepomenovala som ich, tak si pon tým predstavte koho chcete)

Počet slov:200

Žáner:Komédia

Spokojnosť:75%

Sladkosti- Doubledrabble

"Madam, musíte počkať. Pán sa vráti až o chvíľu." vysvetlila sekretárka.

"Dobre, počkám naňho v kancelárii." odvrkla štíhla kučeravá tmavovláska a rozrazila dvere do miestnosti.
"Ten tu má ale bordel." ofrflala a podišla k stolu. "Samé spisy. Dane, dane, rozvod, deľba majetku, dane..." postupne čítala nápisy na šanónoch. Uložila ich a začala sa hrabať v šuplíku.
"Ty vole!" zvolala keď otvorila posledný šuplík. Zažmurkala a neveriacky si pretrela oči.
"To mu na ten cholesterol nepomôže." Ohla sa a vytiahla asi päť balení marshmallow, lentiliek a štyri bonboniéry. Obzrela sa či nikto nie je v miestnosti a začala otvárať prvú bonboniéru. Opatrne vybrala čokoládovo-karamelovú pralinku a vložila si ju do úst. Začala ju cmúľať.

Do očí sa jej vohnali slzy. "Bože to je dobré! Kde tam po diéte." zvolala a strkala si do úst ďalšie a ďalšie bonbóny.
Keď vybielila všetky šuplíky čo tam mal sadla si na stoličku a potľapkala sa po nafúknutom bruchu. Rozopla si gombík na nohaviciach a vzdychla.
Dvere do miestnosti sa otvorili a dnu vošiel elegantný pán.
"Preboha!" hystericky zajačal pri pohľade na papieriky na zemi. "Čo do riti..?"

"Proste sladkosti." povedala utierajúc ústa od čokolády.

Pohádhy pro vlkodlaka :)

Tue, 01 May 2012 12:31:25 +0200

SALUT!!! :)))
Vážení moji návštevníci xD
No dobre k veci...

Ide o to, že som objavila super blog...
Karla de E-mentalis píše skvelú poviedku neboli KNIHU
Je to fascinujúce a keďže teraz začína veľa vám neušlo... Dievča má veľkú fantáziu, tak by ste sa na to mohli pozrieť :D Naozaj je to skvelé :D
Nájdete to tuná :D

Odporúčam to.... :D

Salut.... La petite loup

Tue, 01 May 2012 08:41:48 +0200

Som sa troško nudila (mimochodom Salut :)))) a som sa pokúšala urobiť dess :D
Popisky neviem robiť, no skúšala som a že fúúúúúúúúúj :D
To je jedno :D vyzerá to otrasné xD :D
že "Lay" sa volá La petite loup teda v preklade malá vlčica :D
Nájdete ho semka :D
Tuptup tuturúúú :D

Kdyby co tak sa sťažujte :D

Vendetta-part 5

Mon, 30 Apr 2012 22:18:16 +0200

Salut...
Áno šťastena ma má rada :D :D Dopísala som poslednú časť Vendetty :D
Ako si si želala Chloe, "Rozhodne sa to nemalo skončiť dobre" A tak je koniec smutný...
Hádam sa vám to bude aspoň trochu páčiť, a ak nie napíšte do komentu :D

Názov: Vendetta

Typ: Na časti

Poradie: 5/5

Žáner: Dráma, romantika, smutné

Postavy v tretej časti: Claire, Remus, Bellatrix

Spokojnosť autorky: 76%

Na želanie: Chloe

Ikona:

Vendetta (5)

Oblial ju studený pot. Od hlavy až po päty si obzrela dievča pred sebou. Na guľatej hlave jej trónila koruna z čiernych kučier. Na dlhom bledom krku vyseli čierne perlu a útle telo Bellatrix Blackovej zahaľovali priliehajúce šaty z čierneho saténu. Siahali jej sotva do polovice stehien a čierne sieťkované pančuchy len zdôrazňovali jej štíhle nohy. Na tvári onej slizolínskej divy sa pohrával povznesený úškrn a vrásky hnevu.
"Zdravím ťa Bellatrix." oslovila ju Claire a hlas sa jej zlomil.

"To si niekam strč." zasyčala tmavooká slečna a v ruke sa jej zaleskol prútik.
Kráska v žltých šatách sa otriasla, no nie od zimy a vydesene pozrela na ruku, kŕčovito zvierajúcu tmavohnedý ohnutý prútik.
Slizolínčanka sa začala smiať o v očiach sa jej zjavil záblesk šialenstva.
"Za tú facku!" zasyčala Blacková a prižmúrila tmavé oči. "Každý sa dočká Vendetty!" dodala. Zahnala sa prútikom a otvorila ústa, aby vyslovila kliatbu, ktorou blondínku zabije.
"Bellat..." začala Claire, ale nedopovedala, pretože ju zelené svetlo vychýdzajúce z prútika šialenej čiernovlásky zasiahlo priamo do hrude.
Diva sa začala rehotať ani divá zver trpiaca besnotou.

Claire bezvládne klesla na zem. Všetko sa jej zdalo spomalené a zmysly mala otupené. Posledný pohľad zlatistých očí spočinul na bezchybnej tvári jej lásky-na Remusovej- a jeho stekajúcich slzách. Pery sa jej zachveli ale nevyšiel z nich žiaden zvuk. Len nimi naznačila: MILUJEM ŤA! A naposledy vydýchla. Bezchybná tvárička jej klesla na mäkkú zelenú hať pokrytú magickou inovaťou.

Roztrasený Remus pustil plastové kelímky s punčom na zem- vyliali sa. Rozbehol sa k svojej milovanej. Sťažka dopadol kolenami na studenú trávu. Klesol vedľa bezvládneho tela slečny Devonovej. Z očí sa mu začali rinúť cícery sĺz. Namiesto mladého mocného muža, tu teraz kľačalo malé bezbranné dieťa. Zúfalo vzal jej telo bez života do náručia. Cítil ako sa z nej vytrácajú posledné zvyšky energie. Hladil ju po dokonalej bledej tvári. Avšak, začala sinavieť.

"Claire. Láska." šepol, akoby ju chcel týmito slovami prebudiť. Akoby neveril, že len nespí. Pohladil ju po líci, krku, po perách. Privinul si ju k hrudi a začal sa pohojdávať dopredu a dozadu. Naposledy k mŕtvej dievčine prehovoril. Márne. Nežne ju pobozkal na čelo.
Chvíľu na ňu hľadel a neprestával plakať. Potom vzhliadol s nenávisťou v očiach k vrahyni. Skrivil pery a zavrčal.
Bellatrix sa zachvela hrôzou, akoby jej až teraz došlo, čo spravila.

"P-p-prepáč!" vyjachtala a rozbehla sa do tmy. Do zakázaného lesa.
"Ja sa pomstím!" sľúbil hrubým hlasom do ucha dievčiny. Pobozkal ju na pery a tvár jej zmáčal slzami. Vzhliadol k lesu a zasipel: "Vendetta."

Tak hádam sa vám záver aspoň trošku páčil.
Očakávam celkové zhodnotenie cele viacrázovky.
Kritiku s nadšením prímam.

Osobitne chcem názor Chloe :D A zároveň ti ďakujem, že si mi umožnila pre teba písať, a že si mi zadala tak skvelú tému....
Teším sa na spoluprácu aj s inými, ktorí si budete želať nejakú poviedku...
.....S láskou Vaša verná Yasemin :*

Remember, remember the Fifth of november! Gunpowder....Treason....and Plot... Ideal not die, but I remember a MAN....

Sun, 29 Apr 2012 19:58:05 +0200

Remember, remember the Fifth of november! Gunpowder....Treason....and Plot... Ideal not die, but I remember a MAN....

No myslím (mám to síce len v útržkoch), že je to z filmu V for Vendetta :D Bolo to tam, určite :D Ale nejdeme rozoberať, kde to bolo :D

Chcela by som sa teraz venovať skôr blogu a nie tomu filmu, hoc patrí k mojim najobľúbenejším... :D

Prejdem k veci.... :D

Ide o to čo plánujem :D

Takže chcem dokončiť Vendettu to je jasné :D dám ju tu asi do piatku, lenže nič nesľubujem... :D

KONEČNE chcem napísať TŠKšpeciál, ktorý mám naplánovaný už dlhšiu dobu... Bude to akčnejšie, keďže akciu mám rada :D

Ďalším bodom je Songfic... Chcem sa o to pokúsiť, skúsiť niečo nové a tak :D Už mám aj pieseň, ktorú mám veľmi rada, no a aký taký nudný nápad... :D

Ďalej sa chcem rozvíjať v drabble, pretože sa chcem vyšplhať na úroveň drabble Penelopeo... A SIMAR má Drabble rada :D

No možno by som pridala aj kapitolu k V mesačnom svite a No Dream, aby ste na to nezabudli :D
Rozmýšľala som, žeby som napísala taký ľahký Slash, ale na to si netrúfam, nýbrž z toho dôvodu, že by raiting muselo byť15+ a sama by som ho nemohla čítať xD odveci, ale nevadí :D
Ešte, by som chcela napísať niečo o sebe, z fantasy hľadiska, čiže o sebe ako magickej bytosti :D Mnohý ani len netušíte aká príšera vám tu bloguje...
Uff je toho dosť :D no ešte nekončím :D
Rozmýšľala som, že svoju tvorbu by som venovala skôr originálnym poviedkam ako FF, i keď aj toho bude asi dosť... :D Lenže mám problémy s dĺžkou poviedok... sú dosť dlhé a tak možno bude aj viac viacrázoviek :D
Preto teraz potrebujem aby ste mi do komentára napísali koľko strán maximálne chcete čítať naraz :D

Ďalším bodom (obhajoby xD) je to, že plánujem vyprázdniť objednávky NA PRIANIE, čiže splniť objednávky :D

Už vás nudím ale je to docela nutné či???? :D
NO a plánujem založiť KOMENTÁROVÚ POVIEDKU alebo akúsi RPG, či ako sa tomu hovorí... Ale veľa skúseností s tým nemám :D
No a chcela by som rozbehnúť Projekt na blogu, celkom si myslím, že by aj vám mohol zdvihnúť návštevnosť a tak :D

A možno urobím nejaké rozcestníky..
Asi som zabudla na kopu vecí ale to je jedno :D
Inak zajtra tu nebudem, keďže ideme sadiť zemiaky :D

Au revoir mes amis

.... S láskou vaša Yasemin

Vendetta-part 4

Sun, 29 Apr 2012 16:38:50 +0200

Salut mes amis...
šťastena mi dopriala chvíľu na písanie a ja som sa jej chopila :)))
Ach áno je tu predposledná časť Vendetty :D
Tak si ju užite :D Je to trošku kratšie tak som zvedavá na váš názor :D
Názov: Vendetta

Typ: Na časti

Poradie: 4/5

Žáner: Romantika....+???

Postavy v tretej časti: Claire, Lily, Remus, Sirius, James, Bianca, Peter, dievča z Bystrohlavy a iní

Spokojnosť autorky: 70%

Na želanie: Chloe

Ikona:

Vendetta (4)

Konečne bolo po OVCE. Našťastie Claire s Remusom dopadli najlepšie. Elixíry mali v malíčku a po spoločných doučovaniach aj všetko ostatné.

Teraz však vo Veľkej sieni znela hudba a smiech. Siedmaci mali koncoročný ples.
Remus už stál pod schodmi aj s ostatnými.

James sa vymódil do bieleho obleku, zelenkastej košele a zelenej kravaty. Lily mala na sebe zelené šaty do pol lýtok a vlasy mala rozpustené.

Sirius mal sivé pukové nohavice, bielu košeľu a sivú vestu. Bianca vedľa neho stála v tmavomodrej garderóbe s rozpustenými vlasmi a vrhala po ňom zamilované pohľady.
Peter tam stál v hnedom staromódnom fraku z menčestru. Po jeho boku stála bucľatá tmavovláska z Bystrohlavu.

Remus stál pod schodmi v čiernom obleku na mieru, bledohnedej košeli a žltej kravate so zlatými diagonálnymi prúžkami. Vyzeral veľmi dospelo. Obzrel sa a zbadal ju.
Claire kráčala po schodoch v žltých trblietavých šatách. Pod prsiami boli prešité a ramienko bolo okolo krku. Siahali jej sotva po kolená dlhých nôh. Zlatými topánkami s rebienkami klopkala po mramore, keď kládla jednu nohu pred druhú. Na viečkach sa jej trblietali žlto-hnedé tiene. Zišla posledný schod a Remus jej podal ruku. Vďačne ju prijala, lebo sa v šesť centimetrových opätkoch cítila nesvoja.

"Vyzeráš úžasne." zašepkal jej do ucha a perami jej jemne prešiel po ušnom lalôčiku.
Zachvela sa a zaševelila: "Ale nie tak sexy ako ty." Usmiala sa a pohladila ho po líci.
"Nejdeme už?" spýtal sa James a oči nespúšťal z tváre svojej partnerky.

Remus pobozkal Claire na ruku a riekol: "Smiem prosiť vládkyňa mojej duše?"
Blondínka prikývla a líca jej zalial rumenec. Vlasy mala spletené do drdola z vrkôčikov a mala vypustené dva pramienky, ktoré jej rámovali tvár.
Všetci sa dostali na parket, kde sa vmiešali do davu. Ale to už kráska nevnímala nič iné okrem neho. Nič a nikoho, iba jeho jediného. Vložila svoju ruku do jeho a pritisla sa k nemu čo najtesnejšie. Pozrela mu do očí a nechala sa viesť.
Zvŕtali sa v rytme danom husľami a harfou. Nevnímali nič len vzájomné búšenie sŕdc. Naraz zastali. Hľadeli si do očí. Líca im zdobila zdravá červeň. Remus sa sklonil a na čelo mu padol prameň medených vlasov. Usmial sa a naklonil sa ku dievčine svojho srdca. Nosmi a čelami sa dotýkali.
Čakal ako mačka na korisť. Avšak, nevydržal tú túžbu, nutkanie. Pobozkal ju. Perami prechádzal po tých jej. Slastne vzdychla a pootvorila ich. Neváhal a jazykom vnikol do jej úst. Dráždil ju-hral sa s ňou. Chvíľku bola šokovaná, ale nie dlho. Do líc sa jej nahrnula ešte väčšia červeň a v hlave jej hučala krv. NA sto percent sa zapojila do bozku. Vášnivého a dravého bozku.

Odtrhla sa a neisto zašepkala: "Je tu dosť dusno, poďme von!"
"Dobre, bež napred, ja donesiem punč." vábivo sa usmial a mladú slečnu zaliala úľava. Pohladil ju po líci a palcom po perách. Ešte ju letmo pobozkal a stratil sa v dave tancujúcich. Zastrčila si pramienok zlatistých vlasov za ucho a celá rozochvená sa pobrala na chodbu.

Klap! Klap! Klapity-klap!

Ozývala sa po chodbe tónina bežiacich topánok. Blondínka sa obzrela a nikoho nevidela. Svižne priskočila k oknu a vyzula si remienkové topánky. Položila ich na chladný parapet, do tieňa a prstom nakreslila na zarosenú okennú tabuľku srdce. Vzdychla a s úsmevom sa rozbehla na záhradu pred školu.

Dievčina s útlym pásom si sadla na lavičku a vdychovala čerstvý vzduch. Z hradu sa k nej donášala tlmená hudba. Kvapôčky rosy na zelenej tráve ju chladili na nohách, lež čakala.

Keď začula šušťanie nôh v tráve, obrátila sa s úsmevom. Úsmev jej však na tvári stuhol a premenil sa skôr na kyslý výraz mŕtvej ryby.

Tak som zvedavá na váš názor na štvrtú časť...

A hlavne na tvoji Chloe... Dúfam, že si aj túto časť dáš na blog a hádam ti nezníži návštevnosť, pretože je to až úbohé...
....S láskou vaša Yasemin

Pach minulosti...

Sat, 28 Apr 2012 19:15:22 +0200

Salut... :D
Viem, že som nezodpovedná... Raz nanapíšem na TT nič a tento týždeň je to už druhý článok :D Tentoraz je to Drabble, proste ma čosi napadlo a tak som písala :D

Názov: Pach minulosti

Autor: Yasemin Other Van de Notte (YOVDN)
Počet slov: 100 :)
Spokojnosť: 63% (Nič moc!)
Ikona:

Pach minulosti

Na okennej parapete sedel mladý muž. V ruke zvieral akúsi knihu v koženej väzbe. Po ružovej tvári mu tiekli slzy. Rukou zotrel prach na obale albumu. Otvoril knihu a hľadel na čiernobiele, či sépiové fotografie. Ľudia vyzerali šťastne. Na hlavách mali staré barety a nohavice im držali len vďaka trakom. Slnko zapadalo a mladík obrátil posledný list s fotkami. Bola na ňom len jedna. Jedna so ženou vo svadobných šatách a s kyticou z bielych ruží. Zúfalo zaklapol album. Už nechcel myslieť na minulosť. Nevládal, už nie. Bolo to dávno. Všetci sú preč. Všetci. To je nevýhoda nesmrteľnosti. Pach minulosti.

Moje ceny :))

Sat, 28 Apr 2012 09:45:07 +0200

Salut, mes amis :D
Ako iste viete, účastnila som sa súťaže SONC...
Dobre idem k veci, asi nemáte radí moje výlevy xD
Skončila som na treťom mieste so 16 hlasmi :D Normálne som zabudla že súťažím a tak som si potom aj hlasy nezháňala :D
To že som cvok ste už zistili :D

No Roxanne mi urobila vskutku nádherné ceny :D vám to tu aj hodím nei? :D
Takže :D
Predelovačka (či ako sa tomu hovorí :D

Avatar:

PNG nápis :D

Nádherné si myslím :D

Muž bez minulosti

Fri, 27 Apr 2012 18:06:01 +0200

Salut, mes amis...

Ach oco zabudol, že mi včera zakázal počítač a tak som mohla napísať jednorázovku na tému MINULOSŤ.
Snažila som sa, no posúďte to sami :D
Názov: Muž bez minulosti

Autor: Yasemin Other Van de Notte

Obdobie: Neznáme, no bolo to dávno :) (Asi 1862)

Postavy: Muž bez minulosti (Darhenthy), Hubert, Gregor, krčmárka a iní...

Typ: Jednorázovka

Počet slov: 785

Raiting: myslím že 10+ :D aj tak to nikto čítať nebude :D
Spokojnosť: 73% +3% ikona=76%

Ikona:

Muž bez minulosti

Zahrmelo. Spustil sa silný lejak. Veľké kvapky dopadali na kamenné ulice a vydávali pri tom dutý praskavý zvuk. Krajinu zahalila temnota, spôsobená čiernymi búrkovými mračnami. Belasý blesk preťal oblohu a rozkonáril sa nad vežou dreveného kostola. O pár sekúnd sa ozval dunivý hrom. Zdalo sa, že aj samotná zem sa otriasla pri tom zvuku.

Mešťania sa náhlili ukryť do hostincov a kostola. Na kamennej ulici nechali stánky a trh sa vyprázdnil. Pouličný cirkus sa schoval do kočov karavány. Muzikanti sa rozpŕchli a deti uháňali domov. Zadulo ostré chladné vetrisko. Starý mestský kolotoč sa potočil, pričom bolo počuť nepríjemný zvuk vŕzgania hrdzavých častí kolotoča, ktorý priam trhal ušné bubienky.

Veru, takto si oslavy žatvy nikto nepredstavoval.

Dážď silnel. Blesky a hromu naberali na intenzite. Kamenná ulica bola zaplavená a nikde nebolo vidieť ani vtáčika letáčika. Mešťania z Dormenvillu boli ukrytí pred búrkou vo vyhriatych domoch pred pecou, v hostincoch pri pive, ba dokonca sa utiekali do kostola k modlitbám. Všetci vedeli že sa niečo stane od okamžiku čo sa nad mestom zbiehali mrákavy. Dormenville už nie je to šťastné mesto, ktorým bývalo. Odkedy zomreli traja ľudia z predmestia a nad mestom lietali kŕdle čiernych nenásytných vrán, ľudia priam neboli vo svojej koži.

Žeby to bolo príchodom toho neznámeho cudzinca v plášti?

Ach áno, pred pätnástimi dňami do mestečka dorazil muž odetý v sivom plášti. A v ten deň v miestnom jazere našli starého grófa De Berg bez známok života. O päť dní nato naši mŕtveho aj jeho brata Herolda. A pred dvomi dňami sa stratila dcéra námestníka. Mešťania si všetky tieto činy spájali s ním. S mužom v kabáte. S mužom, ktorý v daždi kráčal po kamennej ulici.

"Ako je možné, že o ňom nevie ani samotný Scotland yard?" spýtal sa plešatý pán s okulárom.

"Neviem Hubert." odvetil Gregor a odpil si z piva, keď už boli v hostinci. "Čo si o pánovi Darhenthymu myslíte vy Hubert?" dodal.
"No ja si..." nedopovedal a odvrátil zrak od priateľa.

Muž v kapucni stál v otvorených dverách. Dnu prenikal ostrý vietor, ktorý sfúkol zopár sviečok, čím sa v hostinci zošerilo. Rozhovory ustali. Muž vošiel dnu s hlasným dupotom topánok. Bol mokrý, no nevyzeral premrznutý. So sklonenou hlavou sa posadil k stou v rohu miestnosti. Chvíľu ešte bolo ticho, no po chvíli sa zase rozprúdila konverzácia.

"Dáte si niečo?" opýtala sa žena s vrkočmi a vyšpúlenými perami.
"Jednu brandy, prosím." povedal ticho, no jeho hlas bol mohutný a odrážal sa od stien.
Keď mu ju doniesla zaplatil a odpil si. Čakal, čakal na Huberta Reefsa. Keď sa starý tučný pán zdvihol a ukrytý pod dáždnikom vyšiel von, Darhenthy ešte sedel a načúval. O pár minút na to hostinec opustil aj on.

Sledoval pána s okulárom až do tmavej uličky. Keď sa Hubert obzrel, preľakol sa. Zrýchlil krok a už sa neobzeral. Začul zvuk, keď sa meč vyťahuje z pošvy. Ba cítil rozochvenosť kovu. Krv mu stuhla v žilách.
"Pane." oslovil ho muž v kapucni.

Hubert sa nechcene otočil tvárou v tvár lordovi Darhenthymu. "A-áno?" spýtal sa a nervózne sa usmial.

"Peňaženka." povedal cudzinec s havraními vlasmi a sivými očami. Povrchne sa usmial a podal mu ruku s peňaženkou v ruke.
"Ďakujem." zašepkal Reefs a uvoľnil si viazanku. Vzal od neho peňaženku a spýtal sa: "Odkiaľ vlastne ste pán Darhenthy?"
"Neviem." odvetil a na tvári sa mu usadil výraz plný krutosti.
"Ako to?" spýtal sa Hubert a z očí cudzinca nevedel nič vyčítať. Akoby ich mal zo skla.

"Nemám minulosť." povedal stroho.

"A prečo ste tu?"
"Pretože ste na zozname." Keď to dopovedal, Hubert vytreštil oči. Otvoril ústa, no už nič nepovedal. Obrovský meč zasvišťal vzduchom a na zem dopadla najskôr hlava, potom telo.

Muž sa obrátil a rozbehol sa preč. Nevnímal, že meč v pošve ho udiera do nohy a do boku, lež bežal až na kraj mesta. Kvapky mu stekali po tvári a vlasoch, na čele sa miešali s potom a kvapkami krvi Huberta Reefsa.

Konečne dorazil na miesto pod lesom sadol si na kameň a z vrecka vylovil uhlík a kus papiera. Prečítal si dlhý zoznam mien a vyčiarkol posledné.
Prečítal poslednú vetu nahlas.
"Keď títo zomrú dozvieš sa o svojej minulosti

A.A. D."

Zovrel papier v ruke a zasipel: "Už nechcem byť muž bez minulosti!"
Založil si ruky za hlavu. Prečo si nič nepamätám? Kto vlastne som? Ako sa dozviem pravdu o svojej minulosti? Pomyslel si a zakričal z plných pľúc. Kŕdle vrán, čo sedeli na vysokých stromoch sa rozpŕchli v diaľ.

Muž bez minulosti sa vydal naspäť do Londýna nájsť A.A.D. Lež, keď zistil kto je, želal si aby to nikdy neurobil. Želal si byť mužom bez minulosti.

Tak dúfam, že sa povidka páčila a očakávam nejaké komentáre :D

PS: ten obrázok som robila ja :D

s láskou vaša Yasemin

Čarodejnica z Redmontu

Thu, 26 Apr 2012 14:59:39 +0200

Salut mes amis...
Takže teraz všetci ako povinne vám vravím :DDDDDDDD
No jo, chcela by som vám dať vedieť že moje dve zlaté SBčka (Casion a Sprotte) píšu úžasnú kapitolovku :D

Je to FF na Hraničiarov učeň a je to úžasné... (Hoc ja som tie knihy nečítala je to skvelé :D)
No a tak ak máte záujem (lebo odporúčanie máte-odo mňa) Tak sa tam mrknite.
Potešíte mňa a aj moje dve "kočeny" :D

PS.: mám zaracha na komp, len len som sa tu prikradla, takže teraz sa články nepohrnú :D

Vendetta-part 3

Wed, 25 Apr 2012 21:33:10 +0200

Ahoj :D

Konečne tu pridávam ´dalšiu časť Vendetty :D tak hádam vám padne :D

Názov: Vendetta

Typ: Na časti

Poradie: Tretia časť z 5

Žáner: Romantika+??+krapánek napätia

Postavy v tretej časti: Claire, Lily, Remus, Sirius, Peter, James a Bianca

Spokojnosť autorky: 67%

Na želanie: Chloe

Ikona:

Vendetta (3)

Keď vstúpili do skrýše, podlaha nepríjemne zavŕzgala.

"Ach, moja drahá Lily." zvolal Sirius a hlas ma o dve oktávy vyššie ako normálne. Zaškľabil sa ako škebľa a vrhol sa k nej. Silno ju objal a úškrn mu z tváre nezmizol, bz nasadil svoj povestný výraz takzvaný: "Výraz ťululum".

"Au Sir, to bolí." zašomrala slečna s očami ani smaragdy. "Mal by so sa oholiľ." dodala a konečne sa jej ho podarilo odstrčiť.

Tmavovlasý mladík statne vypol hruď, ľavú ruku si dal v bok a pravou sa udrel do hrudníka. Zatváril sa zronene a riekol: "Nié! Fňuk! Zranila si moje ego, ohnivá kráska." Utrel si imaginárnu slzičku a dodal: "Ja chcem mať bradu ako Hagrid." Namyslene vystrčil bradu. Nevydržal dlho s vážnou tvárou a začal sa o dušu smiať, priam bolo čudne že ho neroztrhlo. Ostatný vytreštili oči a začali sa nekontrolovateľne smiať.

Keď sa všetci upokojili a usadili, no vlastne až na Claire-tá ostala stáť. James si previnul svoju pôvabnú priateľku bližšie. Nastalo ticho-nie to trápne ticho, lež také úprimné, keďže dobrí priateľia slová nepotrebujú.

"Niekoho vám chcem predstaviť." prehovoril náhle Sirius, postavil sa a šibalsky sa usmial.

"A kohože? Hádam to s tebou niekto vydržal dlhšie ako tri sekundy?" podpichol ho gavalier s okrúhlymi okuliarmi.

Vysoký mladík s modro-šedými očami vyplazil jazyk a zanôtil: "Hneď som späť. A nie že budeš žiarliť. Ty, ty, ty šibal." zavtipkoval a Jamesovi poslal vzdušný bozk. Zaklipkal očami a zamával. Miestnosťou sa niesol smiech.

"Veď si sadni." prehodil Peter a potiahol nosom. Usmial sa, odhalil svoje žlté zuby a potľapkal na zem vedľa seba.

Remus nelenil a objal Claire pás svojimi dlhými rukami. Potiahol ju a ona mu padla do lona. Usmiala sa, keď ju jeho štíhle elegantné prsty hladili po ruke. Oprela si o neho hlavu a začula ako jej šepká slová do ucha.

"Poď so mnou na ples, prosím." Zvodne sklopila viečka. Brvy ju pošteklili na líci. Usmiala sa a pozrela mu do očí. Privinula sa k nemu bližšie a to mu bolo odpoveďou. Jednu ruku mu položila na hruď a druhú zase na chrbát. Ukazovákom mu brázdila po košeli a vpisovala na ňu písmenko "R".

Ozvali sa kroky na škrípajúcej drevenej podlahe.

"Toto je Bianca." prehovoril tmavovlasý lámač sŕdc a ukázal na dievča vedľa seba.

Bolo štíhle, asi o sedem centimetrov nižšie od Siriusa. Mala nágherné modré oči, plné pery a jej hnedé vlasy po plecia jej rámovali nevinnú srdiečkovú tvár.

"Bianca, toto sú: James, lily, Remus, Claire a toto je Peter." ušmial sa a pošepkal: "Ale všetci ho voláme červíček." Pri tej zmienke o jeho prezývke sa tučný mladík zapýril a namrzene si založil ruky na hrudi.

"Hm, ahojte!" zašepkala ostýchavo a líca jej zalial rumenec.

"Takže to si ty!" prehodila Claire nevraživým tónom. Bianca vyvalila oči a sucho prehltla. Pristúpila k Biance a pozrela jej nenávistne do očí.

"Tak to ty si nášmu Tichošľapovi pobláznila hlavu?" Ostro vzhliadla a dodala: "Rada ťa spoznávam, drahá." šepla medovo a zaskočenú Biancu objala. Obe sa zasmiali a konverzácia sa rozprúdila.

xxx

"Doparoma!" zahromžila Claire a hmatala po svietniku.

"Pohni si." nástojil Sirius.

"Už letím." odvetila ospalo a zahalila sa do župany. Sirius ju už čakal pred dverami jej izby. Opatrne zatvorila, aby nezobudila spiacu Lily.

"Čo je ?!" spýtala sa neduživo.

"Rem si neužil elixír." riekol zúfalo a pozrel von oknom na mesiac v splne.

"Domerlina, na čo myslel?" povedala nahnevane, ale nemohla zakryť strach.

"Na teba." šepol a rozbehol sa do tmy.

Claire zalial rumenec. Ešteže bola noc. Avšak nelenila a uháňala za ním v červených papučkách a žltej župane. Potmelou chodbou sa ozýval klapot ich nôh a odrážal sa od šedých stirn, prebúdzajúc spiace obrazy. Vybehli pred hrad skoro nepozorovane.

Ozvalo sa bolestné zavytie.

"Remus!" skríkli naraz.

"Ty choď na východ, ja pôjdem na západ. Zober to oblúkom a stretneme sa na severe." zavelil Sirius. Rozbehol sa, skočil a na zem dopadol už v podobe veľkého čierneho psa. Obrátil sa a kývol hlavou, potom sa vytratil do noci.

Claire tam iba tak stála, ochromená bolesťou v tom zavytí. Vzduch bol ťažký a studený. Po zátylku jej stekal studený pot. Vydýchla obláčik pary a vzhliadla k oblohe. Mesiac svietil priam diabolsky, akoby bol predzvesťou niečoho strašného.

"Študenti nie sú vo svojich posteliach." zjapa niekde v hrade Filche.

To blondínku naštartovalo. Rozbehla sa a skočila. Chvíľu letela vzduchom. Na zem s ladnosťou dopadli štyri chlpaté laby. Na Rokfortskom pozemku sa vypínala pieskovo-hnedá vlčica. Zavyla a rozbehla sa do zakázaného lesa priamo po stope niečích láb.

V mysli jej odznievalo jen jedno slovo. Len jedno meno: Remus! Remus! Remus! Opakovala si. Zavetrila a načúvala zvukom lesa.

Avšak počule len vlastný dych a dupot svojich láb.

Tak hádam sa poviedka páčila :D viem že sú tam nezrovnalosti ako napríklad, že ten elixír bol vynájdený až pom Removom doštudovaní, ale mne sa to tam hodilo :D

Očakávam vaše názory a nešetrite kritykou inak spyšniem :D

Tak Chloe, moja milá, hádam som ťa potešila, nuž ešte to veru koniec nie je :D

s láskou vaša Yasemin