Blog je chránený autorským právom, preto je prísne zakázané kopírovať jeho obsah!!!
Pre nedostatok času Yasemin prestáva písať poviedky na prianie,iba ak by ju objednávka zaujala!

XIII. Delilah

24. prosince 2017 v 12:19 | Yasemin O. |  Dievča, ktoré trhalo vlčie maky
Salut!
Velelé vianoce a šťastnž nový rok prajem, priatelia :)
Prinášam ďalšiu kapitolu dievčaťa :)

XIII. Delilah

"Zvládneš to alebo chceš niečo jednoduchšie?"
Pochybovačne som sa pozrela na hrubú knihu potiahnutú zamatom. Stránky boli miestami zašpinené rôznymi farbami a voňali rôznymi druhmi alkoholu.


"Vyskúšaj niečo!"
"Čo?" opýtala som sa a otvorila receptár miešaných drinkov.
"Dám si manhattan," povedal Bruno s úsmevom a ležérne sa oprel o barový pult, ktorý pred malou chvíľkou utrel.
Zmätene som hľadala a lúštila jeho tesný rukopis. Bruno netrpezlivo klopkal prstami po bare. Ten zvuk dunel s každým klepnutím hlasnejšie a hlasnejšie.
"Nie, toto nepôjde!" povedal a rázne udrel päsťou do stola.
Kniha mi od ľaku vypadla z rúk a so šelestom strán dopadla dlaždičky pod mojimi nohami. Ostala som mierne zaskočená a nechala ju ležať tak. Zamračila som sa a len čo som sa spamätala, vystrčila som bojovne bradu vpred.
"Zvládla by som to!"
"Nie!" odpovedal a žmurkol na mňa. Bože, ten chlap ma tak miatol.
"Ale áno," trvala som na svojom a začínala som sa cítiť mierne trápne.
"Možno niekedy, ale dnes nie."
Pohladil ma.
Pohladil ma po líci tak nežne, ako keď niekto hladí hlúpe dieťa a snaží sa mu vysvetliť, že cez cestu sa prechádza jedine po prechode.
Mierne som pootočila hlavu a usmiala som sa mu do dlane.
"Ako ti mám teda pomôcť?"
Tvár sa mu rozžiarila. Svalnatými rukami sa zaprel o pult a vyšvihol sa naň. Chytil ma za bradu a vážnym hlasom mi oznámil, človek by čakal niečo veľmi dôležité, že môžem roznášať nápoje.
"Vyskúšaj to!"
Na skúšku mi na okrúhlu tácku položil dvanásť plastových pohárov s vodou a tri pomaranče. Ukázal na štyri rôzne stoly, prekrížil si ruky na prsiach a ja som sa pohla vpred. Ako prvé padli pomaranče a po nich, na nich a na ne ja.
Kým sa Bruno zadúšal od smiechu, podarilo sa my vyštverať sa na nohy.
"Na to, že si tancovala ako bohyňa, kráčaš ako teľa!"
"To teda nie!"
"A ako inak, mi to vysvetlíš, víla?"
Úsmev mu stuhol na perách len čo to dopovedal.
Zaťala som päste.
Tisíce malých tanečníc medzi kvapkami rosy!
Tisíce bodavých iskričiek na nohách bosých v rozpálenom piesku.
Hudba a ticho a praskajúce kosti.
Nadýchla som sa až ma štípali pľúca.
"Pusti hudbu! Chcem so skúsiť ešte raz."
Zaškeril sa ako dieťa, ktorému niekto vytiahol spoza ucha čokoládový dukát. Obrátil sa. Sledovala som ako dýcha, ako sa mu nadvihuje chrbát. Pozbierala som pomaranče a poháriky. Kým mi nalial, utierala som podlahu.
Až do večera sme neprevraveli ani slovo. Len som odnášala poháre, utierala vodu z dlážky a zbierala rozbité sklo. Tesne pred tým ako začali prichádzať prví návštevníci, našla som svoj rytmus.
"Výborne!" zašepkal a pobozkal ma na spánky, ktoré ma po jeho perách pálili takmer celý večer.
Tancovala som pomedzi hostí s nápojmi. Chlapi ma ťapkali po zadku a ženy na mňa pochybovačne zazerali. Večer sa niesol v štýle sedemdesiatych rokov. Hudba bola prihlasná a ľudia príliš opití. Kapela začínala s pribúdajúcimi panákmi zvoľňovať tempo a Bruno ho naopak pridával. Ja som naďalej odmietala pozvania na pohárik alebo prechádzku do skladu. Matné farebné svetlá mi vnárali do žíl nový život. Usmievala som sa a tancovala.
Tancovala som, až kým som nezbadala tie oči.
Boli ďaleko, veľmi ďaleko a zároveň som sa k nim mohla poľahky priblížiť.
Tácka mi spadla na zem.
Ale nebolo to ako v romantických filmoch, kedy by hudba stíchla, reflektory namierili na nás a všetko by bolo zabudnuté.
Vôbec to nebolo ako v romantickom filme.
Zostala som stáť ako prikovaná na rozbitom skle. Oči sa odvrátili.
A tak som začala zbierať črepiny. Úplne mlčky. Nikto mi nevenoval prílišnú pozornosť.
Zbierala som väčšie i menšie kusy skla a bez ladu a skladu ich hádzala na prázdnu a lepkavú tácku.
Zaváhala som.
Jeden črep som až pridlho držala v trasúcej sa ruke.
Rozmýšľala som či ešte niečo cítim a zovrela ruku v päsť.
Čriepok sa mi zabáral do dlane a prstov. Necítila som to tak, ako by som čakala. Nezdalo sa mi, že to veľmi bolí. Keď som roztvorila ruku, črepina vypadla a pramienky krvi stekali v cíceroch na zem.
Po malíčku.
A prstenníku.
Kvapkali medzi neupratané sklo a páchnuci alkohol.
"Manon!" nevedela som, komu patrí ten hlas, ale zdvihol ma.
Oprel si ma o hruď.
A kolísal.
Úplne som mu zašpinila košeľu.
Usmiala som sa. Nebola to reakcia, ktorú by očakával.
"Čo sa stalo?" zastrčil mi vlasy za uši a spýtavo mi hľadel do očí. "Veď už ti to šlo pekne!"
"Chcem si zaspievať."
Tvár sa mu rozihrala úsmevom.
"Do toho!" povzdudil ma.
Vrazila som mu tác do rúk a vyrazila k pódiu. Potajme som dúfala, že niekde zazriem tie oči. Mala som šťastie, že kapela mala neskôr v pláne hrať pieseň, ktorú som chcela zaspievať. Boli nadšení a celkom ma tým vydesili, ale vo vnútri ma hrýzli zlé pocity zmiešané s túžbou.
Postavila som sa k mikrofónu a začala odratúvať takty. Nechala som zvuk trúbky rozozvučať moje kosti.
Nadýchla som sa.
"Videla som v noci svetlo, keď som prechádzala popod jej okno,
Videla som blikajúce tiene lásky na jej roletách,
Ona bola moja žena.
Dívala som sa ako mi bola neverná a šla sa z toho zblázniť.
Moja, moja, moja Delilah.
Prečo, prečo, prečo Delilah?"
Spievala som, akoby mi to pomohlo uľaviť, akoby sa tým mohlo niečo zmeniť. Zvierala som v rukách mikrofón, až mi zbeleli hánky. Krv kvapkala na zem a ľudia sa bavili, netušili ako veľmi mi krvácalo srdce.
Spievala som a pohľadom neustále prečesávala bar až kým som ju nevidela pri schodoch.
"Takže skôr ako prídu vylomiť dvere,
Odpusť mi, Delilah, jednoducho som to nemohla viac zniesť.
Stála tam smejúca sa,
Cítila som ten nôž v ruke a ona sa už viac nesmiala,
Moja, moja, moja, Delilah,
Prečo, prečo, prečo, Delilah..."
Videla som, ako sa chveje. Vedela som, že plače, ani som jej nemusela hľadieť do očí.
Odišla skôr ako som dospievala.
Odišla skôr ako som jej mohla všetko povedať.
Pustila som mikrofón na zem a rozbehla som sa na ňou. Schody som brala po troch. Keď som vybehla na ulicu, videla som ako jej zlatisté vlasy miznú za rohom. Prinútila som nohy aby bežali, zahla som za roh a bežala, ako najrýchlejšie som vedela, hoci som nestačila s dychom.
V hlave mi blikali spomienky na leto. Ako ešte všetko fungovalo, ako sme sa preháňali po lúkach a ja som jej nikdy nestačila.
Keď som ju dobehla, bola som už bosá a nemala som najmenšie tušenie, kde som stratila topánky.
"Počkaj!" zvolala som lapajúc po dychu. Načiahla som sa za ňou a končekmi prstov som sa obtrela o jej vlasy. Vyčerpane som zastala a oprela sa rukami o kolená. Snažila som sa naplniť páliace pľúca chladným vzduchom. Už som nevládala.
"Ne... Nechcem," dychčala zvierajúc si bok, "sa s tebou rozprávať."
"Prosím," zašepkala som a zviezla sa na kolená.
Otočila sa a kvetinová sukňa sa jej zavlnila okolo stehien.
"Prečo?"
"Chcem ti to vysvetliť."
"Nie je čo vysvetľovať! Nič sa nezmení! Nič!"
"Prosím," prosila som ju a pohľad na jej tvár zničenú smútkom ma bolel.
"Nie," šepla a spravila krok vzad.
"Prosím."
"Už je neskoro, už ho to nevráti!"
"Len chcem, aby si vedela ako to bolo," snažila som sa jej vysvetliť, prečo je dôležité, aby ma počúvala.
"Viem ako to bolo!" kričala na mňa.
"Nevieš! Nebola si tam! Nevieš aké to bolo pre mňa!"
"Je mi to jedno aké to bolo pre teba!" Neverila som tomu čo práve povedala.
"Mám to pred očami každé ráno, keď sa prebúdzam, každý večer keď zaspávam, keď ťa vidím, keď..." hlas sa mi zasekol v hrdle a nedokázala som pokračovať.
"Nebudem to počúvať!"
"Delilah, počkaj!"
Ale ona nečakala a rozbehla sa preč.
Ostala som zložená na zemi a ukazovákom som prechádzala po potetovaných chodidlách.

Ostali mi len tie vlčie maky na nohách.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Shadow Shadow | Web | 30. prosince 2017 v 9:53 | Reagovat

povedene

2 Mirka. Mirka. | Web | 29. ledna 2018 v 16:22 | Reagovat

Dočítané. A neviem sa dočkať ďalšej časti ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Obrázky k článkom používam z dev, tbl a wht, pri iných zdroj pripíšem.

↑↑↑ by Knihofil18↑↑↑
↑↑↑Lexi↑↑↑
↑↑↑ by NikaRoovy↑↑↑