Blog je chránený autorským právom, preto je prísne zakázané kopírovať jeho obsah!!!
Pre nedostatok času Yasemin prestáva písať poviedky na prianie,iba ak by ju objednávka zaujala!

Nový nádych

1. února 2016 v 20:10 | Yasemin Other Van de Notte |  Inside my strange mind
Salut!

Nebola som tu!
Bože, tak dlho som tu nebola a nenechala dýchať časť môjho bytia.

Myslím, že môžem povedať, že v mojom živote sa toho stihlo udiať celkom dosť, neviem však, či je to zaujímavé a či nie. Ktohovie?

Keď som si dávala pauzu od blogového života, ktorý mi čím viacej chýba, pripadala som si ako vyčerpaná kôpka nešťastia. Malý zlom prišiel začiatkom tohto školského roka.
koncom augusta sme šli na plavecký výcvik do Chorvátska (Možno napíšem článok špeciálne o tom(; hádam si nájdem čas).
týždenný pobyt ubehol rýchlo, ale znamenal pre mňa veľa. Naučil ma opäť dýchať slnko. Zblížili sme sa s kamarátkami, zažili krásne chvíle a... A jednoducho som cítila, ako veľmi túžim žiť. Dokázala by som si predstaviť, že by som časť života strávila v podobnej oblasti.



Ďalšou udalosťou bolo školenie. Na ňom som sa zoznámila s novými ľuďmi a nabrala trochu odvahy. Už nemám takú bariéru, ako kedysi. S úsmevom musím podotknúť, že sa dokonca nehanbím z ničoho nič zoznámiť s novou osobou na našej škole, je to príjemný pocit.

Pomaly sa učím ako žiť bez pretvárky, že je všetko vporiadku, aj keď to niekedy vážne nejde.

Opäť som začala písať, síce pomaličky, opatrne, no napriek tomu dýcham slovami. Začala som s Dievčaťom, ktoré trhalo vlčie maky. Viem, že všetko môžem dať von.
dokonca konečne maľujem a.... je to skvelý pocit.
Začala som si užívať pominuteľné momenty života: krásu modrého neba, chladného rána, tmavej noci. Čím väčšmi sa sústredím na drobné malicherné detaily, tým menej vnímam svoju rozvrátenú myseľ. Je to upokojujúce, aspoň zatiaľ.

14. január tohto roku síce pomiešal karty, úplne ma rozhodil. V ten škaredý štvrtok sa to so mnou zatočilo, ukázalo sa, že po krásnych chvíľach príde rana. Bola som smutná a mojej knísavej psychike to veľmi nepomohlo.


A dnes? 1. februára?

Neviem čo je dnes, nemôžem povedať, že som silnejšia než inokedy, že som šťastnejšia, pretože to tak nie je. Nemôžem si ani povedať, že všetko bude dobré, pretože nebude.
Niečo bude dobré, krásne, pulzujíce, no vždy tu bude niečo opačného rázu.

A práve tieto kontrasty života nás nútia cítiť život každou ranou, úplne naplno. Nútia nás žiť.

Baví ma žiť :) (aspoň, kým opäť neskratujem)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 H A. H A. | E-mail | Web | 1. února 2016 v 21:27 | Reagovat

Jsem rád , že jsi tu . Že toužíš žít a prožila i krásné chvíle a maluješ a píšeš. Mám z toho obrovskou radost .
Souhlasím s tebou , to je naprosto vystihnuté ! Nutí nás to žít . Užívej si život drahá .

2 vivienne vivienne | Web | 6. února 2016 v 14:05 | Reagovat

vím jak se cítíš, sama to zažívám...
prostě vítej zpět :)

3 Casion Casion | Web | 25. února 2016 v 20:26 | Reagovat

14. 1. je čierny deň :-( Je super, že zasa píšeš, keď bude viac času, zrejme po maturách, plánujem sa vrhnúť na tvoj príbeh a prečítať ho, tak pekne píš nech mám čo čítať :-)
A maľuješ skvele, aj môj zlovlk čo mi tu visí na stene súhlasí :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Obrázky k článkom používam z dev, tbl a wht, pri iných zdroj pripíšem.

↑↑↑ by Knihofil18↑↑↑
↑↑↑Lexi↑↑↑
↑↑↑ by NikaRoovy↑↑↑