Blog je chránený autorským právom, preto je prísne zakázané kopírovať jeho obsah!!!
Pre nedostatok času Yasemin prestáva písať poviedky na prianie,iba ak by ju objednávka zaujala!

I. Pofŕkaný nihilizmus

5. října 2015 v 21:01 | Yasemin Other Van de Notte |  Dievča, ktoré trhalo vlčie maky
Dnes je to prvá kapitola.
bez zbytočných rečí, mne nič nenapadá a aj tak to nikto nečíta :)

I. Pofŕkaný nihilizmus


Sklopila som hlavu.
Tak veľmi som si priala byť neviditeľná, pretože by som si bola istá, že ma nevidí a nie, že sa len tvári, že ma nevidí. Triasla som sa.
Čo najrýchlejšie som sa predierala k zelenej skrinke, keď do mňa niekto sotil.
"Nezavadzaj, krava!" zasyčal niekto za mnou a ako obvykle, nikto sa ma nezastal.
Vstala som a podišla k skrinke. Vytočila som číselnú kombináciu. Bála som sa, že ma v skrinke čaká nepríjemné prekvapenie, ale dnes našťastie nič. Privítal ma jedine obrázok vlčích makov - ó, ako som ich zbožňovala. Musela som sa pousmiať.
Schovala som si tašku dnu a len so zošitom a peračníkom som sa vybrala do triedy na hodinu matematiky. Mala som rada matematiku.
Čísla nepodliehajúce demagógii, všade rovnaké. Posadila som sa do lavice, celkom dozadu a premýšľala nad anomáliami charakteru. Čísla neriešia charakter, zovňajšok ani pätolizačskú flatériu. A napriek tomu sme všetci len čísla bankových účtov a súm peňazí.
Zosunula som sa na lavicu.
Ostávalo ešte pätnásť minút a ja som si nevedomky začala kresliť po lavici. Nakreslila som dav ľudí, s číslami účtov miesto očí. Aj tak sme všetci len čísla účtov s perspektívou obnosu peňazí, napísala som.
"Ahoj!" počula som spoza ramena.
Obrátila som sa. "Ahoj," vypadlo zo mňa šokovane.
Clare, dievča s plavými vlasmi si ku mne prisadlo. Prešlo mi rukou po kolene. Niekto sa zachechtal, ale úplne tichúčko. Nečakali, že to budem počuť.
Plesla som ju po ruke.
Šokovane sa na mňa pozrela. Nuž, zareagovala rýchlo. Priložila mi prst na kľúčnu kosť a žmurkla.
Nádych.
O čo tu do pekla ide?
"Nemáš úlohu?" opýtala sa a žmurkla.
Tak o toto!
Penilo to vo mne. "Nemám, ty falošná suka!" skríkla som v zlosti a prudko vstala.
"Slečna La Rouxe!" okríkol ma známy hlas.
Prudko som sa otočila. Všetci sa smiali. Chcelo sa mi plakať. Ponižovali ma za každým ako sa len dalo a ja som to už nemohla vydržať.
"Takto sa k slečne Woodovej nebudete správať!" zahriakol ma dutý hlas profesora v stredných rokoch.
Zaťala som zuby a nič som nepovedala.
"Je vám to jasné?"
Mlčala som.
"Som zvedavý ako ste vypočítali úlohu! K tabuli!" zrúkol.
Všetci sa začali smiať.
"Ona ju nemá," pípla Clare.
Profesor sčervenel. "Ako sa opovažujete La Rouxe!" otvoril si index známok a zhučal opäť: "Kto má, tak k tabuli!"
Všetci ostalo sedieť.
"A vy si nemyslite, že vám to prejde!" Už-už siahal po červenom pere, keď som si zobrala zošit, otvorila ho niekde v strede.
"Ja som netvrdila, že úlohu nemám," syčala som, "to tvrdila hentá osoba."
Začala som písať fixkou na tabuľu. Dokončila som príklad a zapísala pri tom pol tabule. Bez slova som zavrela fixku a kráčala späť k lavici.
"Máte sakramentské šťastie!" pokarhal ma. ZASE.
Mlčala som.
"Vy ostatní, máte nedostatočnú," oznámil im, keď v tom mi niekto podložil nohu a ja som sa rozpleštila v strede uličky. Zadunelo to. Moje kolená kvílili a celá trieda sa smiala.
"Ak si tu zo mňa budete robiť dobrý deň, tak vypadnite, La Rouxe!"
"Ale ja som nič..."
"Nielenže sa nevhodne správate, ale aj obťažujete spolužiačky a robíte si zo mňa žarty, to je neprípustné!" bol červený a funel.
"Obťažujem koho?" vrieskala som na neho späť.
"Videl som vaše nevhodné správanie pri slečne Woodovej."
Začala som sa smiať. "Tej suky, s ktorou spávate by som sa ani nedotkla. Toľko vzoriek pohlavných chorôb nemajú ani v laboratóriu na výskum daných chorôb. To že nevidíte o čo v skutočnosti ide, len preto, že vás tlačí v nohaviciach, ma skutočne uráža!" besnela som.
Áno, každý vedel, že "slečna" Clare je štetka a že spáva s profesormi pre známky. Ale nikto túto tému nevyťahoval. Teda doteraz nikto.
"A dosť!" profesor takmer fialovel a všetci zarazene sledovali našu hádku, dokonca zmienená Clare stratila svoj úsmev a celú ju zaliala červeň. "Vypadnite do riaditeľne!"
"S radosťou!" odsekla som mu. Zobrala som si veci a zamierila k dverám, keď mi niekto opäť podložil nohu. Tentoraz som to ustála a dotyčnému z otočky vrazila.
"La Rouxe!" mala som dojem, že sa trasie celá trieda.
Ukázala som tomu uzjapanému červenému imbecilovi prostredník a tresla za sebou dverami.
Až na prázdnej chodbe mi došlo, čo sa vlastne stalo.
Zaborila som si ruky do vlasov.
Môj svet sa rúca čím ďalej viac.
Nevládala som dýchať a priestor sa okolo mňa rozpínal, rozpíjal a rozbíjal. S malou dušou som sa vliekla smerom k riaditeľni. Stretla som pochybný olizujúci sa pár, ale morálne kázania som dostávala len ja.
Čo to zas stváram, ja hlupaňa!
Hromžila som na seba a vedela som, že je neskoro. Kútikom oka som zahliadla tvár. Áno, tú tvár. Pousmiala som sa, lež zostala som bez povšimnutia. Niekedy si veci uvedomíme až keď je príliš neskoro.
Zastala som pred riaditeľňou a sadla si na svoje miesto. Bola som tu tak často, že som do nej stihla nechtami vyryť dve slová: Pofŕkaný nihilizmus.
Čakala som a v duchu počítala sekundy, zrnká prachu na ošúchaných topánkach. Čas sa zlovestne vliekol okolo mňa zatínajúc zuby do môjho vedomia. A spustil príval sebedeštrukčných myšlienok.
Ó, áno - uvedomujem si svoju bezmocnosť, bezcennosť, príťaž a nepotrebnosť v tomto systéme z pokriveného skla charakterov, pofŕkaného zhýralými farbami, ktoré nám zabraňujú vidieť pravdu a priezory ukazujú len to najľahšie možné východisko.
A ja popieram všetky zásady ich morálnych kódexov, ktoré ma v podstate odsudzujú, zväzujú a ponižujú, ale zakaždým som najhorším článkom spoločnosti-bez-chrbtovej-kosti.
Kdesi v diaľke za mojím vedomím bzučal zvonček ohlasujúci koniec hodiny, čo znamenalo, že sa to čochvíľa objaví rozzúrený profesor a budem mať opäť problém.
A dovalil sa. Zatínal sánku, päste a mala som dojem, že za sebou vlečie rovno celú búrku, či tornádo.
Neobťažoval sa na mňa pozrieť a vpálil do riaditeľne. Ja za ním tváriac sa trochu pokorne, ale aj trochu vzdorovito. Preli sa vo mne všetky ambivalentné pocity.
Prehltla som nasucho. Rozpútalo sa okolo mňa ohnisko.
.
obr. z pint.com
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Faint Faint | Web | 9. října 2015 v 20:16 | Reagovat

Nie je pravda, že to nikto nečíta! videla som časť aj na wattpade a hneď ma to veľmi zaujalo :) Len do toho

2 Mirka. Mirka. | Web | 27. listopadu 2015 v 19:13 | Reagovat

Dostala si ma. Je to dokonalé :O Vážne. Chcem mať aspoň zlomok z tvojho talentu ;)
Páči sa mi tá drzosť..no uvidíme ako to dopadne :) Teda ja uvidím, respektíve prečítam si to :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Obrázky k článkom používam z dev, tbl a wht, pri iných zdroj pripíšem.

↑↑↑ by Knihofil18↑↑↑
↑↑↑Lexi↑↑↑
↑↑↑ by NikaRoovy↑↑↑