Blog je chránený autorským právom, preto je prísne zakázané kopírovať jeho obsah!!!
Pre nedostatok času Yasemin prestáva písať poviedky na prianie,iba ak by ju objednávka zaujala!

Moje nemožné dievča

29. dubna 2015 v 21:11 | Yasemin Other Van de Notte |  Jednorázovky
Zbadala som tému týždňa a.... Pôvodne som chcela napísať niečo úplne iné, ale chcela som napísať niečom čo sa vymyká môjmu štýlu a tak vznikol tento des :D :D


Moje nešikovné dievča


Pohladila som ju po vlasoch.
Slnečné lúče sa predierali pomedzi rolety a šteklili ma na tvári.
"Dobré ráno," zašepkala som, keď otvorila orieškové oči.
"Bré ránko," odpovedala a na pehavej tvári jej ihral úsmev.
Pozorovala som jej pehy. Boli rozsypané na jej tvári, presne ako moje plány na dnešok. Rozsypala som ich kvôli týmto orieškovým očiam.
Pobozkala ma tak rýchlo, že som to ani nezaregistrovala. Ako keď vietor rozfúka jesenné lístie, kroté sa vám nepatrne obtrie o líce a zase klesne na zem.
Usmiala som sa a položila si hlavu na jej rameno. Na lýtku ma zastudilo jej chodilo ako krutá predzvesť vstávania.
Zívla som a neochotne som sa odtiahla vdychujúc vôňu jej parfumu, ktorý ešte nevyprchal. Pousmiala som sa nad tým.
Niektoré momenty sa totiž stratia ako para nad hrncom, iné ostávajú tak dlho ako tetovania, pretože chceme aby boli našou súčasťou, ale iné, iné sa nás chvíľu držia ako kliešte, omamujú nás, sľubujú nám pôžitok, rozkoš, ale potom sa vytratia tak ako jej parfém.
Vymotala som sa spod prikrývky a rýchlo natiahla šedé tričko na nahé spotené telo. Zopla som si vlasy gumičkou.
"You know nothing, John Snow," prečítala nápis na mojom tričku a prevrátila oči.
"Čo máš proti mojim seriálom?" zamračila som sa a pristúpila k posteli.
A zas ten pohľad! Pohľad, ktorý hovorí: si už dospelá, máš mať iné priority!
"Nič," prehodila a podoprela sa lakťami aby sa nadvihla. "Len ma vôbec neberú."
Kľakla som si na posteľ.
"A čo ťa baví?"
Len sa usmiala.
Prisunula som sa bližšie - pomaly a dráždivo, ako mačka stopujúca svoju korisť. Kľakla som si tak, že som nad ňou čnela, rovno nad jej bedrami.
Zahryzla si do pery. Chytila ma za boky a stiahla k sebe.
Bozkávali sme sme sa. Chutila po mede a orechoch. Hladkala som jej brucho a pobozkala líca. Rukou mi zašla pod tričko a nechtami pretancovala môj chrbát.
Odtiahla som sa a na tvári mi plápolal úsmev: "Musím pripraviť raňajky," vysvetlila som jej nevyslovenú otázku.
"Ja to urobím!" prehlásila a začala sa vymotávať z postele.
Nedôverčivo som sa na ňu pozrela, ale nechala to tak. Bola som rada, že môžem ostať v teple.
Už bola skoro von spod paplóna, keď sa jej zamotala noha a ona padla z postele. Začala som sa smiať a pozorovala ako sa jej nahé telo zdvíha zo zeme a nasupene kráča do kuchynky.
Pokrútila som hlavou a zapálila si cigaretu. Silno som potiahla a zadržala v sebe.
Zavrela som oči a snažila sa spočítať, koľko krát už spadla z mojej postele. Nespočetne.
Rozmýšľala som o tom, čo sa odohráva v mojom vnútri, ale nevedela som odhaliť tú spleť hádaniek.
Vyfúkla som biely dym.
Stratila som sa v sebe už dávno. Nevedela som kam patrím veľmi dlho. Ale viem to teraz?
Nie, stále sa nevyznám v tom onom poblúznení. Bolo to ako... Ako keď prší.
Poviete, že milujete dážď a napriek tomu nad sebou rozprestierate dáždnik aby ste sa uchránili pred dotykom kvapiek. Poviete, že do úst nedostanete ani kvapku alkoholu, ale vyjedáte pralinky s višňami v alkohole. Poviete, že chcete prejsť cez cestu, ale ostávate stáť na chodníku, pretože autá jazdia sem a tam.
V prstoch obraciam zapaľovač a dofajčím. Típnem do kvetináča, keďže kvet som už dávno zabila. A nie len kvet. Zabila som v sebe ostych, ale zasadila neistotu. Tancovala som medzi viacerými valnými kameňmi.
Otvorila som šuflík na nočnom stolíku. Bola v ňom fotografia. Usmiala som sa.
V tom čase, keď nás odfotil láskavý turista, som ešte nemala modro-šedé vlasy, piercingy v lícach a potetované kľúčne kosti. Prešla som po rámiku prstom. Usmievala som sa v náručí chlapca. Krehkého, milého a šikovného. Tá spomienka sa už dávno vytratila ako parfém z vankúša, na ktorom ona pred chvíľou ležala.
Hodila som zapaľovač do šuflíka a zavrela ho spolu s vánkom starého parfumu.

Z kuchyne sa ozval rachot sprevádzaný prúdom nadávok.
Zasmiala som sa.

Teraz som nosila tento šat. Šat obklopený parfumom nešikovného dievčaťa. Môjho nešikovného dievčaťa!

obr z pinterest.com
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Má zmysel aby Yasemin pokračovala v blogovaní?

Áno
Nie

Komentáře

1 ichi ichi | E-mail | Web | 29. dubna 2015 v 21:37 | Reagovat

To je roztomilý. :3

2 Casion Casion | Web | 30. dubna 2015 v 21:54 | Reagovat

Máš pravdu, je to niečo iné, avšak napriek tomu ti to sadlo a vzniklo z toho vydarené  dielo, ktoré mi vyčarovalo úsmev na tvári :-)
Veľmi sa mi páči na začiatku myšlienka o momentoch, ich plynutí a prirovnaní k tetovaniu a parfumu, výborne napísané :-)

3 Ariven Ariven | Web | 4. července 2015 v 23:21 | Reagovat

To je hezké! :-) Stejně jako Casion, i mě se hodně líbí přirovnání plynoucích momentů k parfému a tetování. Dobrý je i lehký závan melancholie ke konci, poté co si ta dívka zapálí cigaretu...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Obrázky k článkom používam z dev, tbl a wht, pri iných zdroj pripíšem.

↑↑↑ by Knihofil18↑↑↑
↑↑↑Lexi↑↑↑
↑↑↑ by NikaRoovy↑↑↑