Blog je chránený autorským právom, preto je prísne zakázané kopírovať jeho obsah!!!
Pre nedostatok času Yasemin prestáva písať poviedky na prianie,iba ak by ju objednávka zaujala!

Predstavenie

28. ledna 2015 v 22:53 | Yasemin Other Van de Notte |  Jednorázovky
Salut mes amis!
po dlhšej dobe som sa konečne pohla a napísala jednu jednorázovku. chcela som skúsiť nový spôsob, teda nie je nový, ale je nový pre mňa :D
však uvidíte sami :D

PREDSTAVENIE


Píše sa rok 1963.

Do červeno-čiernych šiatrov cirkusového stanu sa naváža ľadový vietor. Všetky cvrčky a cikády stíchli, na moment počuť len hvizd vetra.
Vzduch je vlhký a ťažký, máš pocit, že dýchaš samotnú vodu, ktorá ti zo vzduchu preniká do vzpierajúcich sa pľúc a hladí ich bodavým ľadovým ostrím.
Vietor sa obúva aj do tvojho kabáta, ktorý si pre ten poryv musíš pritiahnuť bližšie ku skrehnutému telu, hrá sa s tebou ako s handrovou bábkou, duje ti do tváre aniž by ťa odháňal preč, preč od šiatrov. Avšak, chceš vidieť to nádherné vystúpenie ospevované toľkými Parížanmi. Vlastne, ani nevieš prečo sa nachádzaš práve tu, možno len cítiš, že musíš nasledovať chodníčky onoho predstavenia. Za chrbtom ďaleko, ďaleko za Seinou sa matne leskne Železná dáma v mesačnom svite, ale práve teraz ťa nezaujíma o nič viac ako prach na zemi, po ktorej kráčaš.
Už vidíš červeno-čierne šiatre trepotajúce sa v rytme tvojho srdca. Ťahá ťa to tam. Pred tebou sa kľukatí nevýrazný chodníček, kladieš jednu nohu pred druhú, nebojíš sa, hoci vôkol už tma rozprestrela svoje krídla a mesiac ti nesvieti tak veľmi ako by ti padlo vhod. Počuješ krákanie vrán a nabehnú ti zimomriavky. Pritiahneš si kabát tuhšie k telu.
Neďaleko zazrieš červeno-bielu kabínku. Je to kasa so skleným okienkom, za ktorým sedí štíhla vysmiata žena. Má krásne oči, úsmev, nos, ale niečo nie je v poriadku. Keď prídeš bližšie zistíš, že má bradu pristrihnutú nad kľúčnymi kosťami. Zarazíš sa, ale podídeš bližšie.
Vytiahneš peňaženku a za štyridsať frankov si kúpiš lístok slonovinovej farby. Priam sa ti jagá v rukách. Pohľadom pristaneš na skrútených písmenách hlásajúcich: Minuit Cirque.
Musíš sa usmiať. Je jednoduchý, ale zároveň jedinečný.

Stál ťa hotové imanie, ale povieš si, že sa oplatilo.

Prejdeš k veľkej tepanej bráne, z ktorej visí ceduľka s názvom cirkusu. Po bokoch brány stoja dvaja muži v čiernych nohaviciach a červenej veste, ktorá im odhaľuje obrovské svaly na hrudi. Keď prechádzaš pomedzi nich, všimneš si, že sa im od vyholených hláv odráža svetlo, všimneš si ich zložené ruky, zavreté oči a stisnuté pery, kamenná výraz, ľadový postoj. Keby, že si nevšimneš ako dýchajú, zostaneš v domnienke, že sú to sochy, no ako náhle prejdeš, uprú na teba chladné čierne oči. Strasieš sa, máš pocit, že sú to draky v ľudskej koži. Tento tvoj dojem umocňuje efekt hadej kože okolo očí a na ich zátylkoch. Prehltneš a kráčaš ďalej.
Okolo pobehujú nadšené deti, fascinovaní dospelí a fascinujúci artisti. Na maličkom nádvorí, áno, nádvorie je pre to famózne slovo, sa pomaličky otáča kolotoč s koňmi, ktoré pôsobia desivo. Vôkol sa rozoznieva typická cirkusová hudba, ale predsa je iná, hlbšia, čarovnejšia. Okolo slonovinovo-čierneho kolotoča sú omotané svetielka, v pravidelnom rozostupe sa pred tebou vrtia hadí ľudia a požierači ohňa.
Do nosa ti udrie sladká vôňa jabĺk v karameli, pukancov, cukrovej vaty a prenikavá točitá vôňa vareného vína. Otočíš sa doprava. Pred tebou stojí bledoružový stánok. Pristúpiš bližšie a do očí ti udrie výber farebných praliniek a lízaniek. Spoza pultu sa na teba usmeje svalnatý zelenovlasý muž v čiernom kostýme a jeho zelenovlasá štíhla pomocníčka v červenom ti ponúkne všetko, čo máš pred sebou.
Váhaš medzi horúcou čokoládou so šľahačkou a škoricou, jablčným muštom a nádherne voňajúcim vínom. Keď sa konečne ulakomíš na jeden z nápojov a vrecúško farebných praliniek, napiješ sa a hrdlo ti zaleje dokonalá chuť. Myslíš, že sa od tej lahody rozplačeš. Teplo lahodného nápoja ti zohreje celé telo a neposedné vetrisko už nemá šancu. Škorica, ktorá preniká z nápoja ťa prinúti k slastnému mľasknutiu.

Pozrieš na vreckové hodinky. O chvíľu začne posledné predstavenie.
Ponáhľaš sa do lóže, míňaš artistov, krotiteľa levov, vykladačku kariet a nechtiac vrazíš do ženy v krátkom červenom kabátiku. Len sa na teba usmeje a do ruky ti vtlačí červený a čierny cukrík s vôňou sladkého drievka. Za sukňou sa jej schováva malý chlapček. Žmurkneš na neho, ale on sa pred tvojím pohľadom ukryje. Usmeješ sa, poďakuješ a odoberieš sa do lóže, kde je príjemne teplo. Cítiš tú atmosféru plnú kúziel, láka ťa tajomstvo, ktoré srší zo všetkého naokolo.
Sedíš v lóži rovno vpredu a máš snáď ten najlepší výhľad. Obzrieš sa okolo. Napriek tomu, že cirkus je v meste už týždeň, je tu plno, ľudia sa tlačia jeden vedľa druhého a netrpezlivo čakajú na predstavenie. Nevieš sa dočkať.
Zhasnú svetlá. Vložíš si do úst cukrík a v kuželi svetla so zatajeným dychom zazrieš principála v bielom fraku. Predstavenie sa môže začať.
Šelest slov a prekvapivých vzdychov sa trepoce okolo, ale tvoja pozornosť je upretá na ženu, ktorá práve vošla. Je to tá žena, s ktorou ste sa zrazili. Usmeje sa priamo na teba. Obíde celé šapitó a v strede zastane, rozkročí sa a zdvihne ruky nad hlavu. Všimneš si, že na ľavej ruke jej chýba malíček.
Červený kabátik jej obopína štíhly pás. Z rukáva šikovne vytiahne biely bič a vo vzduchu zasviští. Ozve sa praskot.
Za okamih, možno za zlomok sekundy, spoza nej vybehnú dva ohnivé tigre. Ich oranžová srsť pod svetlami takmer horí. Sú neuveriteľne ladné a dokonale sa dopĺňajú. Popri ranách biča vo vzduchy predvádzajú ohromujúce kreácie. Preskakujú ohnivé obruče, istým nepopísateľným spôsobom tancujú. Ukláňajú sa a skáču po lávkach a opäť cez obruče.
Žena švihne bičom a spoza nej vybehne čierny tiger a biely lev. Krotiteľka sa skloní a obe majestátne zvery ju preskočia. Zalapáš po dychu. Čo sa vôbec nebojí?
Šelmy zarevú a postupne sa vrtia, skáču až kým nevytvoria pyramídu. Na jej vrchol vylezie ona. Krotiteľka divých šeliem a až vredy si všimneš, že je bosá. Stojí na chrbtoch hrdých zverov.
Žena švihne bičom nad seba. Šelmy ani nemrknú, ale ten zvuk pretne desivé, vzrušujúce ticho. Priam počuješ ako všetkým bijú srdcia.
Ozve sa aplauz a obdivné pokriky. Žena zoskočí a ukloní sa, rovnako tak i šelmy.
Za búrlivých ovácií zmizne za závesmi šapitó.
Potlesk neutícha.
Napokon utíchne.

Čo sa stane teraz?

Začne hrať hudba. Rezká, svižná a úplne neznáma. Platňa gramofónu sa rýchlo otáča a tvoja pozornosť sa sústredí na kužeľ svetla. V ňom totiž stojí svalnatý, potetovaný artista so zelenými vlasmi, ktorý ťa obslúžil. Roztiahne ruky.
Rozbehne sa priamo oproti tebe, vidíš ako sa mu napínajú šľachy a ako sa mu pravidelne dvíha hruď. Inštinktívne sa prikrčíš a zakryješ si tvár pred nárazom, ale akrobat vyskočí a po premete sa chytí vysutej hrazdy. Vydýchneš a s úžasom ho pozoruješ. Zhúpne sa a vyskočí na oceľovú konštrukciu.
Na opačnej strane sa v zlatavom kuželi objaví tá zelenovlasá žena v červenom kostýme, ktorý odhaľuje viac ako bolo vhodné. Ale toto je Paríž a jej obyvatelia takéto dráždenie spoločenských mravov fascinuje. Upaží ruky a skočí.
Zalapáš po dychu.
Vo vzduchu sa jej podarí spraviť salto a keď je tesne nad zemou muž ju zachytí za členky a rozpúta sa ich vášnivý tanec. Tanec, ktorým sa vysmievajú smrti a fyzikálnym zákonom.
Je to odvážne číslo. Obaja lietajú, skáču premety, padajú a navzájom sa chytajú. Dokonca aj do teba sa vlieva adrenalín.
Ani nevieš ako a v manéži sú zrazu štyria akrobati. Pribudli dve rusovlasé ženy. Nie, uvedomíš si, že ich je päť.
Žmurkneš...
Je ich šesť!
Balansujú na tenkom lane, skáču a lietajú na hrazde a preskakujú ohnivé obruče. Ak by mali mať tigre ľudské telá, boli by to tieto.
Žmurkneš...
V manéži už nie je ani jeden z nich.
Cirkusové šiatre rozochveje búrlivý aplauz, pokrik a zbesilé pískanie.
Postavíš sa a tlieskaš.
Manéž stmavne, len v jej strede ostane stĺpec svetla.
Do kužeľa matného bledého svetla vojde muž v čiernom obleku s červeným redingotom na pleciach. Na hlave sa mu týči vysoký uhoľne čierny cylinder s červeným púžkom. Biele lesklé boty odvážne kričia.
Stojí meravo.
So sklonenou hlavou a tak mu nevidno do tváre.
Stojí bez pohnutia. Zbadáš jeho úškrn.
Začuješ bubny. Muž sa z ničoho nič rozplynie ako para nad hrncom. Cítiš pach pripomínajúci zhorené drevo. Obzeráš sa okolo a nikde nikto, kto by sa na neho podobal. Dych sa ti zastaví a po chrbte ti steká ľadový pot. Zreničky sa rozšíria.
V kuželi bieleho svetla sa z dymu a prachu zhmotní malý človiečik. Mužova verná, no mladšia kópia. Vyvalíš oči a nakloníš sa dopredu.
Keď dvihne hlavu a venuje obecenstvu sebavedomý úsmev, spoznáš v ňom chlapca, ktorý sa ukrýval za matkinou sukňou. Aj ostatní ho spoznávajú. Všetko to bola dokonalá ilúzia.
Pousmeješ sa nad tým, ale to ešte netušíš, že jeho predstavenie ti vybije dych, popletie myseľ a opantá ju kúzlami. Skutočnými kúzlami.
Spod topánok mu zažne stúpať dym a z dymu sa postupne tvoria chumáče, krídla, telá, motýle. Červené motýle, ktoré začnú okolo neho poletovať v zbesilých tancoch. Sú veľké ako tvoje dlane. Tancujú ladne, ako pierka, ako motýle, listy unášané vetrom.
A on presne napodobňuje každý ich pohyb.
Jeden mu sadne na nos. Keď rozprestrie krídla, pôsobí ako maska na chlapcovej tvári. Trblieta sa, ba dokonca krídla majú oči.
Mladý kúzelník rozpaží ruky prudkým trhnutím a všetky motýle sa razom premenia na prach. Trblietavý červená prášok letiaci do davu. Celý stan zaplní vôňa, ktorá nie je ani sladká, ani štipľavá.
Len motýľ na jeho tvári ostal neporušený.
Chlapča si ľavou ruku prejde popred tvár a z červenej sa stáva čierna, z čiernych očiek červené. Lesknú sa krídelká, vlnia sa.
Chlapec skloní hlavy s vzpaží ruky nad seba. Tleskne.
Okolo neho sa rozhorí biely plameň v presnom kruhu. Ohnivé jazyky zlovestne tancujú.
Kúzelník chytá plamene a vyťahuje z nich červené karafiáty. Hádže ich do lóže. Niektoré ostanú kvetmi, iné sa zmenia v hady a zmiznú pod stoličkami. Z trepotajúceho sa plameňa vytiahne holubičku.
Vyhodí vtáčika do vzduchu, zatrepoce krídelkami a vznesie sa. Chlapec plesne rukami a ukáže na dámu vedľa teba.
"Želáte si kartu?" opýta sa s úškrnom.
Žena odpovie: "Pikové eso! Nie, srdcové!"
Chlapec luskne prstami a z holubice sa stane karta. Chytí ju do ruky v bielej rukavici a ukáže divákom.
Karta je väčšia ako obyčajná, a preto dobre vidíš, že je polovicou srdcovým a polovicou pikovým esom. Ohúrene civíš!
Kúzelník si stiahne cylinder do čela a hodí kartu do ohňa.
Plamene sčervenajú, sčernajú a napokon zhasnú.
V spálenom kruhu leží červený redingot a čierny cylinder s červeným pásikom.
Na tvári ti pristane motýľ s jedným červeným a jedným čiernym krídlom. Nie len tebe, všetkým.
Nadýchneš sa. Motýľ zaiskrí a rozpadne sa v trblietavý prach.
Neveríš vlastným očiam.

Principál ohlási polhodinovú prestávku.
Vyberieš sa von v nemom úžase. Chveješ sa celým telom.
Kúpiš si varené víno a cukrovú vatu.
Obzrieš sa za seba a vydáš sa dlhým chodníčkom k oplotenej časti cirkusu. Pod nohami ti škrípe štrk a pod kríkom zazrieš detskú topánku pofŕkanú niečím červeným.
Je tma, ale rozhodneš sa zapožičať si lampáš a obzrieť si prehliadku zrúd. Tvoje oči už podobné obludy videli, ale prahnú potom zas. Usmeješ sa, vykročíš!
Zafúka vietor, pritiahneš si kabát.
Niečo ti zháči lem nohavíc a zabodne pazúre do členkov. Ozve sa krik...

Avšak o tom nabudúce, ak pre teba ešte nejaké bude...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 6. února 2015 v 16:02 | Reagovat

Konečne som sa dohrabala k napísaniu komentáru :D Je to výborný príbeh, skvele si opísala atmosféru a prostredie, až mi to trochu pripomínalo výbornú knihu Nočný cirkus - čítala si? Ak nie, pripomeň mi to, niekedy ti požičiam ak budeš mať záujem :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Obrázky k článkom používam z dev, tbl a wht, pri iných zdroj pripíšem.

↑↑↑ by Knihofil18↑↑↑
↑↑↑Lexi↑↑↑
↑↑↑ by NikaRoovy↑↑↑