Blog je chránený autorským právom, preto je prísne zakázané kopírovať jeho obsah!!!
Pre nedostatok času Yasemin prestáva písať poviedky na prianie,iba ak by ju objednávka zaujala!

Zberač anjelov (časť tretia)

16. srpna 2014 v 18:18 | Yasemin Other Van de Notte |  Jednorázovky
A posledná, tretia časť :P


Zberač anjelov (3)


*.*.*.*
Kvap! Kvap!
V miestnosti nepočuť nič okrem kvapkania krvi. Duté ticho narúšajú len tie kvapky. Nie je to krik, ktorý sa vpíjal do chladných stien. Nie je to srdce, ktoré tlkotom dávalo najavo život.
Na zem do kaluže krvi dopadajú jedny z posledných kvapiek.
Kvap! Kvap!
Prach, čo sa víril pomaly usadá a žiarovka začína blikať únavou.
Blik-blik!
Zhasne. Zhasne rovnako ako život, ktorý bol väznený v tme a bolesti.
*.*.*.*
"Mama put my guns in the ground, I can´t shoot them any more. That cold black cloud is comin down. Feels like I'm knockin' on heaven's door. Knock, knock, knockin' on heaven's door, hey, hey, hey, hey, yeah! Knock, knock, knockin' on heaven's door..."
Spievam si, keď utieram slzavú tvár a krvavé telo. Je také studené, neživé a napriek tomu vznešené. Hladím všetky jeho krivky a pomaly ho zbavujem poslednej špiny.
Srdce sa mi chveje. Pokojne bije. Myseľ pokojne leží na dne hlavy. Viem, že som urobil správnu vec, vrátil som totiž anjela k anjelom.
Bozkávam mu tvár a postupne na ňu nanášam púder. Opatrne ťahmi štetca robím jej tvár dokonalou a telu vraciam dušu. Jemne sa jej dotýka, pretože je ako z porcelánu, bojím sa, že sa rozbije.
Bojím sa! Bojím sa, že sa rozbije! Rozbije! Rozbije! Rozbije!
Kričí na mňa dutý hlások môjho ja.
Odopnem ju z reťaze a položím na vyčistenú zem. Ľahučko jej obliekam dlhé biele šaty jemné ako pena.
"Chcela sa v nich vydávať, ale anjeli sa nevydávajú ani neženia!" kričím na nikoho a pritom sám na seba! Srdce mi zovrie mocná päsť trpkosti. Nikdy som nepochopil anjelov. Ani teraz nechápem, prečo sú tu a prečo sa ukrývajú v nečistote a nelietajú medzi hviezdami.
Navlečiem jej náhrdelník s príveskom hviezdy. Očistím krídla z labutích perutí.
"Je dokonalá. Je anjel. Už nie je špinavá, už ju ľúbim, nie ako pred tým, keď bola špinavá," hovorím sám sebe, pretože nik iný nie je hoden mojich slov.
"Teraz ťa odložím k anjelom," poviem jej nežne a zastrčím jej prameň neposedných vlasov za ucho.
"Určite budeš medzi nimi šťastná," šepkám a prstom prechádzam po jej studených modrastých perách.
Vždy sú tak nádherné. Ľadovo krehké, studené. Anjelské bytosti.
Vždy mi pred spaním šepkajú, že chcú ďalšieho anjela. Musím ich chrániť - anjelov. Vstanem preto a opatrne si prehodím dokonalú bytosť cez plece. Idem ho ukryť pred zrakom neveriacich.
Kráčam pomaly po chodbách starého domu. Suché dosky mi stonajú pod nohami. Celý dom plače, plače stále.
Plače ako ony! Nechcem aby plakal! Nesmie plakať! Bojím sa, keď plače a pritom ma to upokojuje!
Zvádzam v sebe vnútorný boj.
Usmejem sa popod fúzy.
Zastanem pred striebornými dverami mraziaceho boxu. Jednou rukou šikovne otvorím zámok, odtlačím dvere a sťažka odfúknem.
Pozriem dnu.
Civia na mňa! Nechcem aby tak obviňujúco civeli.
Kričím. Rozkričím sa na plné hrdlo. Zavriem oči. Otvorím.
Už necivia. Prestali.
Vojdem dnu. Všetky sú biele, majú krídla, modré pery a ľadové škrupinky na povrchu tvárí. Niektorí anjeli sú nahí, iní v hodvábnych šatách. Aj tohto anjela uložím k ostatným, budú si spievať, tak, ako som im spieval ja.
Pripevním najnovšie telo o kovový stojan. Je nádherné. Pohladím ju po líci.
Šepká mi, že je šťastná. Aj ja som šťastný.
Šepkajú! Už je čas!
*.*.*.*
Tik-tak!
Hodiny odbili polnoc a muž so šedým klobúkom zavrel za sebou dvere mraziarenského boxu. Prilepil dlane na chladný kov i oprel sa o ne chrbtom. Za sebou zamkol ďalšieho zo svojich anjelov. Anjela, čo nechcel byť anjelom.
"Šepkajú, že musím vyčistiť svet," zašepkal a odlepil sa od dverí. "Šepkajú, že ich musím všetkých pozbierať, aby si spievali."
Roztriasol sa a horko zaplakal. Aj on chcel byť anjelom ako ony.
Napravil si klobúk, osušil slzy a pozrel na hodinky.
"Tik-tak! Už je čas!"

Usmial sa popod fúzy.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Faint Faint | Web | 16. srpna 2014 v 19:51 | Reagovat

Tak to bolo fakt desivé toto :D Uuf...každopádne dobrá práca, na mňa to dosť zapôsobilo, hoci porotcom sa nie vždy všetko páči.

2 Casion Casion | Web | 17. srpna 2014 v 11:44 | Reagovat

Krásne desivý koniec, to ja rada :D

3 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 17. srpna 2014 v 13:16 | Reagovat

tak tú si pamätám, mala som z nej zimomriavky :3

4 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 28. srpna 2014 v 19:11 | Reagovat

:*
Mám rada takéto konce :) Som rada, že bola nakoniec šťastná.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Obrázky k článkom používam z dev, tbl a wht, pri iných zdroj pripíšem.

↑↑↑ by Knihofil18↑↑↑
↑↑↑Lexi↑↑↑
↑↑↑ by NikaRoovy↑↑↑