Blog je chránený autorským právom, preto je prísne zakázané kopírovať jeho obsah!!!
Pre nedostatok času Yasemin prestáva písať poviedky na prianie,iba ak by ju objednávka zaujala!

Zberač anjelov (časť druhá)

15. srpna 2014 v 17:17 | Yasemin Other Van de Notte |  Jednorázovky
A časť druhá :D


Zberač anjelov (2)


*.*.*.*
Ruky mám ukryté vo vreckách. Pomaly so sklonenou hlavou kráčam dole schodmi, kde nesvietia lampy. Nad prvým schodom visí jedna. Pôsobí ako obesenec, ale ja sa jej nebojím. Šepká mi, nech idem ďalej.
"Kde mám kľúče?" opýtam sa nikoho a zároveň sám seba potom, čo zastavím pred masívnymi ebenovými dverami. Nikto mi neodpovedá, a tak mlčky siahnem bledou rukou do vnútorného vrecka koženého kabáta.
Usmejem sa popod fúzy.
Štíhlymi prstami prejdem po vrúbkoch kľúča a vytiahnem ho von. V šere sa matne leskne, púta moju pozornosť a šepká, že všetko je v poriadku. Zatajím dych a zahryznem si očakávaním do pery. Vopchám kľúčik do zámky a pootočím.
"Cvak!" napodobním zvuk odomykania zámku, zachichocem sa ako nezbedné dieťa.
Znie to ako lámanie pri čistení, pomyslím si a stisnem hrdzavú kľučku. Zaleje ma príjemný, hryzavý pocit v momente, keď zastonajú dvere. Sú staré a poznačené prúdom času, času, ktorý viac nemožno vrátiť späť otočením hodinových ručičiek. Natiahnem si hodinky, pretože čas sa nechce hrať.
Vkročím do tmavej miestnosti plnej kúdolov prachu, čo sa lepia na môjho anjela, ktorý stratil svoju anjelskú čistotu a ja ju musím vrátiť späť.
Zastoná a zaplače.
"Pššt!" zašepkám a priložím si prst na horúce pery.
"Her mouth was an empty cut and she was waiting to fall, just bleeding like a polaroid that lost all her dolls. You were from a perfect world, a world that threw me away today, today. Today to run away..." spievam aby anjel už neplakal.
Otočím sa k nej chrbtom a otvorím čierny kufrík, ktorý je položený na prehnitom stole. Zaškrípe reťaz, na ktorej je zavesená ona, krásna, ale predsa nečistá bytosť.
Prostredníkom a ukazovákom pohladím okraje kufríka a prezriem si jeho dôverne známy obsah.
Anjelik plače.
"Anjelik, plačeš, lebo si nečistý," vysvetľujem pokojne ako malému dieťaťu, pretože sa bojí ako malé dieťa. Ja nechcem, aby sa ma bála, nechcem, plakala.
"Ja ťa očistím, nebudeš plakať."
Zakvíli, zastoná a snaží sa kričať, ale nemôže.
Usmejem sa popod fúzy.
Nemôže kričať, pretože je to nečisté, zakryl som jej ústa bielou šatkou, aby nekričala.
"Pššt," šepkám zatiaľ čo vyťahujem z kufríka dlhú striebornú ihlu a veľký kotúč bielej nite. Navlečiem si na ruky lekárske rukavice.
"Tik-tak, čas sa blíži. Tik-tak, odpočítavajú sa chvíle tvojej nečistoty. Tik-tak, už je čas!" mrmlem si.
Otočím sa s ihlou a niťou v rukách. Anjel, nečistý anjel sa metá. Zavesil som ho na reťaz a teraz sa nevďačne metá, kolíše sa a robí hluk.
Pritlačím si ruky na uši, pretože rinčanie reťaze je strašné. Kývam hlavou na znak nesúhlasu.
Zlaté vlasy sa jej lepia na spotené telo, krovky zaliate potom sa lesknú vo svetle matnej žiarovky. Chveje sa.
Chveje sa nadšením, pomyslím si.
Uškrniem sa a pristúpim. Rukami jej pohladím bok. Ruky má zviazané za chrbtom, reťaz omotanú okolo pása a nohy zviazané jemným povrazom. Onedlho bude zase anjelom.
Pobozkám ju na kľúčnu kosť, na perách cítim kvapôčky jej slaného potu, jej horúce pulzujúce telo.
"Budeš čistá," vyslovím zasnene, ale ona sa začne metať väčšmi ako doposiaľ. Nahnevá ma.
"Ja ti chcem pomôcť a ty budeš zlá?" opýtam sa a odvrátim sa.
Nechcem vidieť ako sa jej čudne lesknú oči. Nelesknú sa od radosti a to ma hnevá.
Hnevám sa! Hnevám sa! Hnevám!
Zadržím dych zatiaľ čo odrátavam údery svojho srdca. Pri nohách zlatovlasej ženy chrómový stojí stolík s dezinfekciou. Položím naň ihlu a niť. Vrátim sa po nožnice zatiaľ čo sa zvuk mojich krokov roznáša po miestnosti a odráža od šedých stien, z ktorých sa už odlupuje omietka. S cvengotom položím nožnice na stôl.
Usmejem sa popod fúzy.
Je tu šero, ale ja viem presne čo mám robiť. Čistil som snáď už stokrát. V rohu miestnosti je kovová nádoba. Otvorím jej veko. Je to nádoba s časťou anjelskosti. Opatrne z nej vytiahnem biele polmesiace. Vytiahnem z nej krídla, anjelské krídla vytvorené z labutích perutí.
Nesiem ich opatrne akoby boli krehké ako tie motýlie, ale nie sú. Sú pevné. Urobil som ich pevne.
Položím ich na stolík a začnem pracovať.
Vytlačím z hlavy všetky okolité zvuky. Jej stony, rinčanie reťaze a dokonca aj tlkot svojho srdca. Spod stolíka vyberiem tri sterilné štvorčeky gázy a namočím ich do dezinfekcie. Jemne nimi prejdem po jej bledom chrbte. Vyhádže sa na ňom husia koža, ale ja viem, že zmizne. Zoberiem si niť, prevlečiem koniec cez očko a ustrihnem jej dlhý kus.
"Blonde hair blue eyes I can't decide. You look so good you set me on fire. The way you walk makes people talk. Turn their heads and drop their jaws. She's a dirty, Dirty Angel, she's a dirty, Dirty Angel..."
Priložím hebké zamatové krídlo k dokonalej pokožke a začnem. Prepichnem pokožku, anjelik zajačí.
"Bolesť je očistná," šepkám potichučky akoby som šepkal bábätku.
Prepichnem hranu krídla a zatiahnem.
Začne sa metať, ale ja to nevnímam a ďalej prišívam krídlo. Prepichnem kožu. Krik. Prepichnem rub krídla. Plač. Utiahnem niť. Stony. Pokračujem a prácne vytváram sled stehov. Po chrbte jej tečie krv, horúca karmínová krv.
Stiahnem tvár zhnusením. Koľko špiny!
Pretriem chrbát dezinfekciou a pokračujem pomalým tempom. Užívam si výboje jej tela. Avšak, tie pomaličky slabnú. Chveje sa.
Prišité krídlo pevne visí na krvavom chrbte, začnem preto okamžite prišívať druhé. Pomaly a jemne.
Utieram krv, prepichujem ružovú pokožku, uťahujem stehy. Poriadne zatiahnem a niť drží. O chvíľu prišijem aj to druhé, očistím chrbát a napriek tomu, že jej špina stále steká po krivkách, pôsobí anjelsky. Ako obraz Božej dokonalosti v mojich očiach.
"Ešte vosk," šepkám.
Poberiem sa a prichystám si ružový vosk a kahan. Začnem ho nad kahanom topiť a rýchlo nalievam na stehy.
Kričí a metá sa ako zbesilá hyena. Nechápem prečo, veď z nej robím anjela.
Nevnímam jej krik a spievam si uspávanku. Uspávanku o mesiaci a hviezdach.
"Tam poletíš, k hviezdam," rieknem tajnostkársky a neskrývam úsmev.
Dokvapnem poslednú kvapku ružového vosku a opäť očistím chrbát. Vezmem hrebeň a začnem jej rozčesávať vlasy. Má ich dlhé po pás.
Stisnem jej tvár dlaňami. Má ju spuchnutú a červenú od sĺz a hlienov, ale až to dokončím, bude ako anjel. Čistá, krásna, pokojná.
Nechápem strach v jej nebesky modrých očiach. Ja by som sa tešil. Pobozkám ju na čelo a pohmkávam si naďalej tú istú uspávanku.
Usmejem sa popod fúzy.
"Today I am dirty and I want to be pretty. Tomorrow, I know I'm just dirt. We are the nobodies. We wanna be somebodies. When we're dead, they'll know, just who we are..." spievam jej aby bola pokojná.
Predposledný krok.
Hovorím si v duchu. Vytiahnem z vrecka striebristý skalpel. Ani nemukne, keď jej pomaly prerezávam žily na rukách, nohách a tepny v slabinách, len dychčí a kriví tvár v bolestivej grimase. Vôbec to nie je anjelské. Skalpel občas zaškrípe a opäť sa zareže do mäkkého zápästia. Pobozkám ju na kľúčnu kosť i na čelo.
"Spi, sladko spi, môj anjelik," zašepkám.
Trhane dýcha a občas sa jej telo zatrasie v kŕči. Pozorujem ju hodnú chvíľu, ale potom odsuniem stolík a nechám ju visieť nad odtokom prekrytým mriežkou. Hustá krv jej rýchlo vyteká z hlbokých rezných rán. Som spokojný, pomaly sa stáva čistou.
Nehlučne opustím miestnosť a zavriem dvere. Šepkajú mi, že som urobil správnu vec. Spadne mi kameň zo srdca a ja cítim ako odlietajú obavy.
"Cvak!" napodobním zvuk západky, keď zamykám dvere.
*.*.*.*
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Faint Faint | Web | 15. srpna 2014 v 20:46 | Reagovat

Áhh tak toto bolo desivé! fUU..
Hrozne sa mi páčili tie referencie na Marylina Mansona :) Pár piesní som vďaka bratovi spoznala. Niektoré opakovanie slov vyrušovalo pri čítaní ako to: Usmejem sa popod fúzy...alebo to bol zámer? :D
Každopádne sa mi to páčilo. Psycho, ale páčilo :D

2 Yasemin Other Yasemin Other | 15. srpna 2014 v 21:29 | Reagovat

[1]: Jéj, ďakujem :-) ani nevieš ako ma teší, že sa ti to páči :D
No to "Usmejem sa popod fúzy..." To tam bolo zámerne, akože znak toho, že mu trochu prepína :D :D

3 vivienne vivienne | Web | 16. srpna 2014 v 16:41 | Reagovat

líbí se mi to

4 Casion Casion | Web | 17. srpna 2014 v 11:42 | Reagovat

Je to taká pravá miera psycho poviedky :D

5 LinDa☮ LinDa☮ | Web | 28. srpna 2014 v 19:08 | Reagovat

Nádherné :) Síce som tú bolesť pri prišívaní krídel tak trochu cítila aj ja, ale to je znak toho že vieš písať úplne úžasne :) Idem aj na poslednú časť :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Obrázky k článkom používam z dev, tbl a wht, pri iných zdroj pripíšem.

↑↑↑ by Knihofil18↑↑↑
↑↑↑Lexi↑↑↑
↑↑↑ by NikaRoovy↑↑↑