Blog je chránený autorským právom, preto je prísne zakázané kopírovať jeho obsah!!!
Pre nedostatok času Yasemin prestáva písať poviedky na prianie,iba ak by ju objednávka zaujala!

ZAVRHNUTÍ:Kapitola siedma (Zhasni svetlá a zabudni, čo si videl)

7. července 2013 v 13:37 | Yasemin Other Van de Notte |  Zavrhnutí
Salut, mes amis! :D
Dnes je nedeľa a ja vám prinášam už siedmu kapitolu Zavrhnutých :D
Užite si ju ;)
Ikonku vyrobila úžasná Penn

ZAVRHNUTÍ: Kapitola siedma (Zhasni svetlá a zabudni, čo si videl)


Nevedno kedy.
Nevedno kde. Niekde pod presklenou kupolou.


Dammienovi sa rozšírili oči a zatajil dych.
Videl ako Raven praská bledá pokožka a čierne praskliny sa rozširujú po celom tele. Zbadal ako sa jej z rúk vynárajú podivné zbrane a z chrbáta jej trčia divné plechové krídla. Zaštípali ho oči a začal kašľať. Pálili ho pľúca pri každom nádychu.
"Raven!" zakričal, ale ani s neobzrela. Už to nebola jeho podriadená, Raven, ktorá celkom spútala jeho srdce.
"RAVEN!" zjapa na celé kolo, ale ona ani brvou nemihhla. Absoútne ho nevnímala, len vrčala.
Začal sa celkom báť a cúvol o niekoľko krokov, až narazil do drevených dverí. Trocu a poobzeral a konečne si všimol tisícky červených bodiek na okolo.
"Do prdele!" nadával.

Raven stála pred ním prihrbená ako šelma. Vyčkávala na nepatrný pohyb, ktorý ju prinúti zaútočiť. Hruď sa jej pomaly dvíhala a klesala. Pokojne dýchala. Krídla sa knísali do rytmu jej výdychov a nádychov, ruky nehybné.
Konečne sa niečo pohlo. Asi šesť svetielok sa k nej začalo s dupotom približovať a okamžite k nej zamierilo aspoň tucet lúčov zafírovej farby. Zamávala krídlami, ktoré do seba s rinčaním narazili a ona sa nemotorne vzniesla. Bolo to čudné a zároveň fascinujúce. Pomaly začala strieľať. Zo zbraní na rukách jej začali vyletovať belasé lúče a triafali miesta medzi dvojicou červených bodiek. Ozývalo sa tupé trhanie kovu a lomoz aký vydávajú drvené vraky áut zmätené tornádom.
Raven rýchlo mikala rukami a otáčala sa na všetky strany, až kým posledná dvojica svetielok nepadla k zemi,
Rikot a lomoz konečne utíchol a Ravenini telo sa začalo nekontrolovateľne triasť, hrkotať až nakoniec padlo k zemi. Krídla sa prekrížili a zbrane sa samé zasunuli. S jej pádom sa okamžite rozsvietili svetlá zabudované v stene a spoza rohu vyšli muži v bielych plášťoch.
V predu kráčal plešatý muž, doktor Rascher, ako sa dozvedela a asi o dva kroky za ním zaostávala dvojica mužov. V jednom z nich Raven spoznala Michaela, ale druhého plavovlasého nízkeho belocha videla prvý krát.
Celé telo mala v jednom ohni a ruky mala pod sebou skrútené v čudných uhloch, ako dopadla na podivuhodné polopotvory, ktoré pred pár minútami pozabíjala. Všetko ju bolelo, hlava jej šla prasknúť a srdce jej chcelo vyskočiť z hrude.
Zažmurkala a pozrela sa na šrot pod sebou.
Ležela na vysokých tvoroch so zelenou, alebo modrou pokožkou. Na podobných tým, o ktorých sa jej snívalo, lenže títo boli viac než z polovice kusy plechu.
Prerývane dýchala a celé telo mala skropené svojou novou krvou a potom. Triasla sa a jej bledá pokožka ostro kontrastovala s pokožkou bytostí pod ňou. Nevedela čo sa stalo. V hlave mala obrazy, ale nevedela ich zoradiť do správneho sledu. Nechápala, čo sa to s ňou dialo. Nechápala svoju chuť po zabíjaní.
Dammiena si nik nevšímal, a tak len postával v tichosti pri dverách.
"Eliott, píš!" prikázal doktor Rascher.
Nízky muž vytiahol tenkú doštičku a začal do nej ťikať presne to, čo mu prikázali.
"Test číslo 19 597 prevedený inak ako zvyčajne," riekol Michael a začal niečo ťukať na svojej doštičke.
"Namiesto zvyčajného počtu retov sme na dvoch testovaných zvolili päťnásobné množstvo," povedal doktor mechanicky a očami prebehol miestnosť.
"Objekt R, uspel nadmieru očakávania," doktor sa pousmial. "Ale objekt D, pohorel na plnej čiare, preto navrhujem úplnú likvidáciu."
"U objektu D sme zistili zníženú motoriku, nedoprecovaný systém a fakt, že organizmus neprijal cudzie telesá, tak ako sme očakávali. Bol to už ôsmy, nevydarený pokus s Atormódom," Michael sa odmlčal. "U objektu R sme zistili dokonale presnú motoriku, zvýšené vnímanie, rýchlu schopnosť reagovať, prepracovaný protoryp modulu Ewop 10, ktorý sa pre nedostatok novej ewokrvi nebude ďalej vyrábať. Organizmu sa s modulom zžil až dokonale."
Doktor sa poškriabal po temene a zavelil: "Navrhujem ešte niekoľko testov prebedených na objekte R a objekt D pošlite rovno na likvidáciu," povedal vecne a mávol rukou, čo značilo, že Eliott má prestať písať.
"Doktor, myslím, že objektu D by sme mali dať ešte šancu," prehlásil Eliott.
"Neviem na čo je to dobré, kolega," povedal Rascher.
"Myslím, že pri bližšom skúmaní môžeme vychytať muchy," vysvetlil Eliott.
"Nie, ako som povedal."
"Likvidácia?" spýtal a prekvapene Michael.
"Čo ťa tak prekvapilo, kolega?" spýtal sa s iróniou v hlase muž v popredí a otočil sa k dvom mužm čelom.
"Likvidácia, už zase? V poslednom čase likviduješ a likviduješ!" odvetil Michael.
"Neodvrávaj, aj tak nám dochádzajú diely a Zavrhnurých je veľla. Nepotrebujeme odpad!" kričal.
"Rufus, uvedom sa!" zvolal Michael a začal metať okolo seba rukami.
"Na čo ti budú diely, keď po likvidácii ti ostane menej ako 50 percent vloženého materiálu a ak opäť pochybíš v rovnakom úseku módu, zlikviduješ ďalších a ďalších, nuž a ak si si nevšimol, zavrhnutých je menej a menej!" Michael kričal a zdrapil muža pred sebou za plecia.
"Michael nedotýkaj sa ma!" zvrieskol na neho a siahol si do vrecka na plášti.
Akonáhle ruka vkĺzla dnu, Michael sa zvalil na zem a v bolesti sa zvíjal.
"Takto si nedovoľuj!" zajačal a kopol Michaela do rebier.
"Eliott. Odprevaď pána Dammiena do sektoru 9a. A našu Raven Northovú odveď do výskumného blocku 3c."
Eliott prikývol a priložil si zápästie pravej ruky k ústam. "Oddiel L a oddiel X do testovacej miestnosti, prosím!"
Nikto z nich dvoch Raven, Dammienovi a ani Michaelovi nevenoval pozornosť. Všetko robili mechanicky. Eliott si niečo zaznamenával a Rascher zamyslene skúmal hviezdy.
Raven si ich rozhovor síce vypočula, ale nedával jej zmysel. Vôbec ničomu nechápala a tak sa nechala opantať slastnou tmou. Nechala hladných démonov minulosti hostiť sa na jej snoch.

Prvý dorazil oddiel X, ktorý odvliekol Raven do výskumného blocku. Následne dorazili dvaja ryšaví muži z oddielu L, ktorí zdrapili Dammiena, ako najbrutálnejšie mohli a odtiahli ho do nejakej miestnosti.
Hodili ho na chladnú kamennú podlahu a zabuchli kovové dvere. Dammien sa pozviechal a začal päsťami búšiť do chladných stien, až na jednej vytvoril hlbokú preliačinu.
"Do pekla, vy hajzli! Čo po mne do pekla chcete?!" kričal a mlátil okolo seba.
Zúfalo si sadol do kúta a v tme sa triasol ako osika. Zložil si ruky za hlavu a jemne sa pohupoval aby odohnal stres. Keď sa dvere otvorili vyskočil na rovné nohy.
Do miestnosti vošiel muž, ktorý ho odsúdil na likvidáciu. Rozsvietil a uškrnul sa od ucha k uchu.
"Ach, Dammien, Dammien..." vzdychol. "Práve do teba som vkladal toľkú nádej."
Nastalo ticho a tak ho Rascher ostro preboril, ako keď ľadoborec brázdi zamrznutým zálivom.
"Ak chceš môžem ti vysvetliť čo sa to tu deje, pretože aj tak sa nedožiješ rána, keďže nie si pravý zavrhnutý a v tvojom srdci nebije to, čo bije v nás ostatných," odmlčal sa.
"O čom to pre dinosaury hovoríte?" nechápal Dammien.
"Pán Brismead, ak nechcete, ja môžem odísť," zarazil ho Rascher.
"Hovorte!" prikázal Dammien.
"Nerozkazuj mi, ty červ!"
Dammien zaryto mlčal a hľadel doktorovi priamo do očí. "Pripomínate mi Mengelea!"
"Koho?"
"Mengelea!" zvýšeným hlasom prehovoril Dammien po chvíli napätého ticha. "Doktor Mengele. Čítal som o ňom v jednej polorozpadnutej knihe spred veľkej vojny."
"Aha, viem," zaklamal Rascher, hoci to na ňom nebolo vidno. Nemal ani tušenie o kom to rozpráva, ale musel sa tváriť dôverihodne.
"Už mi to poviete?" opýtal sa Dammien netrpezlivo.
"Dobre," odmlčal sa. "Poviem ti to, čo povedal mne môj predchodca."
Dammien mlčal a tak doktor pokračoval. "Môj predchodca mi povedal, že naše srdce, srdce zavrhnutých obsahuje polovicu buniek bytostí z vesmíru. Prišli k nám pred mnohými rokmi a oni boli príčinou veľkej vojny. Vojny medzi svetmi.
Napadli nás a odvtedy prebývajú medzi nami. Nepozorovaní a zamaskovaní. Neviem ako sa im to darí, ale do sŕdc zavrhnutých implantujú svoje bunky, keď sú ešte len v zárodku. A potom sme my ZAVRHNUTÍ odolní voči ich infekciám, chorobám, sme intelogentnejší a prispôsobivejší. Nuž a práve preto sa vláda zavrhnutých bojí. Bojí sa, že by sa vzbúrili a vláda by padla.
Preto ich posielajú sem, kde im meníme DNA, a meníme ich na poloroboty. Tie bytosti sa vracajú a my potrebujeme s nimi bojovať. Potrebujeme ich odtiaľto vyhnať," povedal zapálene a na malej ploskej doštičke mu začal ukazovať rôzne videá z operácií, z pitvania tých z vesmíru a obrázky zmutovanej DNA zavrhnutých.
"Ale ty, ty si obyčajný. Ty nikdy nebudeš schopný čeliť im."
"Ale áno, budem!" zvolal v zápale, ale sám tomu neveril. Len túžil.
"Si presne ako ja. Preto porozmýšľam o tom, čo s tebou urobím, ale teraz, teraz zhasni svetlá a zabudni, čo si videl v miestnosti s Raven. Zabudni na život, ktorý si žil. Zabudni a budeš žiť!"
S týmito slovami sa obrátil a odišiel z miestnosti. Nechal tam Dammiena stáť ako soľný stĺp.
Dammien zhasol, usadil sa na zem a opakoval si: " Zhasni svetlá a zabudni, čo si videl!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Fia Felis en Niger Fia Felis en Niger | E-mail | Web | 8. července 2013 v 8:52 | Reagovat

super kapča :D je to dobré s tými objektmi ;-) mňa by to asi nenapadlo :D:D:D

2 Betty Betty | Web | 8. července 2013 v 9:55 | Reagovat

Pěkné :)!

3 Casion Casion | Web | 9. července 2013 v 9:53 | Reagovat

Och, to bolo celkom aj strašidelné, keď si opisovala na čo sa to vlastne zmenila :D

4 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 11. července 2013 v 12:46 | Reagovat

Super kapitola, i když jsem zmatená... Asi si budu muset dočíst i ty předešlé... :D

5 Lexi Perennis Van der Lux Lexi Perennis Van der Lux | E-mail | Web | 13. července 2013 v 15:40 | Reagovat

Už som ti vravela, čo si myslím :D

6 knihofil18 knihofil18 | Web | 13. července 2013 v 18:51 | Reagovat

Milujem ufónov :3
Milujem Zavrhnutých. Geniálnosť sama. :33
MIlujem tvoje písanie. A chcem ďalšiu kaču :))

7 Henry A. Henry A. | E-mail | Web | 25. července 2013 v 11:21 | Reagovat

Až někdy zlatko napíšeš knihu , já budu stát ve frontě abych ji zakoupil a budu žadonit o tvoj autogram . Perfektní ! Miluji tvé řádky , miluji ten cit s kterým to píšeš , miluji tu atmosféru , miluji tvé náměty!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Obrázky k článkom používam z dev, tbl a wht, pri iných zdroj pripíšem.

↑↑↑ by Knihofil18↑↑↑
↑↑↑Lexi↑↑↑
↑↑↑ by NikaRoovy↑↑↑