Blog je chránený autorským právom, preto je prísne zakázané kopírovať jeho obsah!!!
Pre nedostatok času Yasemin prestáva písať poviedky na prianie,iba ak by ju objednávka zaujala!

ZAVRHNUTÍ: Kapitola ôsma (Neznáma)

21. července 2013 v 16:49 | Yasemin Other Van de Notte |  Zavrhnutí
Salut mes amis!

Ešte žijem, nanešťastie, čo? :D Som momentálne na prázdninách u krstnej mamy a vrátim sa asi až v utorok, takže nestíham obiehať, ale ja to dááám :D Potom, keď sa vrátim obehnem :D :D
tak tu je ďalšia kapitola Zavrhnutých :)

PS: O nedlho dám poslednú kapitolu Dediča a ukončím Tvoju šálku krvi, ktorá bude celkom otvorená pre prípadné pokračovanie do budúcnosti, ak sa mi bude chcieť a budete to ochotní čítať :D

PPS: ikonku urobila úžasná Penn

ZAVRHNUTÍ: Kapitola ôsma (Neznáma)


07:00
Výskumné laboratórium X.B



Pípanie podivných bielych prístrojov sa rozliehalo po miestnosti.
Stropné neónové lampy blikali a bzučali. Hoc sa svietilo, v miestnosti laboratória bolo šero a chladno. Všade bolo plno boxov ako v márnici a na každej bolo vygravírované číslo. Len jeden box bol otvorený a do miestnosti sa valila para zo suchého ľadu.
Na chodbe sa ozývali kroky dvoch ľudí. Niekam sa náhlili a rozprávali sa medzi sebou, čo do miestnosti prenikalo ako šumenie rozbúrených vĺn mora počas búrky.
Uprostred laboratória vo výskumnom blocku stál kovový stôl, na ktorom ležala postava ukrytá pod čiernym igelitom.
Raven ležala pod čiernym krytom a sotva badateľne dýchala, len čo sa kúsok čierneho igelitu zahmlil pred jej striebornými perami. Nehýbala sa, len otupene vnímala hluk okolo.
Masívne kovové dvere sa otvorili a do šera preniklo belasé svetlo z chodby. Dnu vošla žena a muž po jej ľavici. Zamierila k obrovskej kovovej skrinke napravo odo dverí, otvorila ju a do číselných panelov naťukala svoj kód.
Zapli sa všetky svetlá a žena v bielom plášti pristúpila k stolu. Natiahla si biele lekárske rukavice, rúšku.
"Čo to tu máme, Michael?" opýtala sa neznáma žena s krátkymi ryšavými vlasmi a plieškom na pravom oku prichyteným okolo hlavy koženým pásikom. Druhé mala modré.
"Objekt číslo 512 tohto roku. Volá sa Raven Northová," upresnil nezaujato a začal sa prehrabávať v hárkoch papierov na bielom pracovnom stole.
"Nezaujímajú ma detaily," odvrkla žena a odkryla telo.
"Rozumiem, Sylvia," zamumlal a hľadal správny zakladač s údajmi o jej znovuzrodení.
"Zaujímavé," vzdychla Sylvia a zakryla si ústa.
"Čo?" opýtal sa Michael s malou známkou záujmu. Správal sa presne podľa predpisov-neosobne a vecne, ako robot.
"Poď sem!"
Michael vzal do ruky čiernu zložku s nápisom Objekt 512/2715 R.N. a podišiel k žene.
"Čo sa deje?" opýtal sa.
"Pozri sa!" prikázala a hlavou kývla smerom k Raven. "Nejaký nežiadúci efekt," šepla so záujmom, ktorý bol jasný v jej hlase. Zrenička v jej modrom sa rozšírila a začala kmitať nosom, tak lapala po dychu.
"S týmto som sa ešte nestretla," riekla Sylvia a priblížila ruku k žene na kovovom stole, ale muž jej ju zovrel a výstražne sa na ňu pozrel.
"Nechytaj sa!" zavrčal, prebodol ju ľadovými očami a pohľad uprel na Raven. Celé jej telo bolo od očí až k palcom na nohách zbrázdené čiernymi alebo striebristými pramienkami. Okolo očí mala čiernovláska rôzne dlhé čiarky ako na maliarovom plátne po stekaní farby. Všetko to budilo impozantne strašidelný dojem. Nik z nich nevedel či má utiecť alebo ostať. Obaja stáli ako soľné stĺpy, ktoré mali do konca vekov stáť zapustené do najhlbších hlbín zeme a nespúšťali oči z jej nahého tela. Ticho neúprosne napĺňalo miestnosť a ani lampy už nevydávali bzukotavé zvuky. Zdalo sa, že napätie iskrí, pretože Michaela so Sylviou napĺňal strach a neistota.
Prvá sa pohla Sylvia. Zamierila ku presklenej skrinke, stlačila oranžový gombík a do deviatich dierok zoradených do troch radov po troch zašepkala: "Doktor Rascher, dostavte sa prosím do laboratória X.B, máme tu problém."
Linka zachrapčala a žena v bielom plášti sa s prísnym výrazom vrátila k stolu.
"Čo myslíš že to môže byť?" opýtal sa jej Michael.
"Nemám absolútne tušenie," zašepkala, akoby sa bála, že ak prebudí ženu alebo to, čo sa z nej stalo, príjde aj o svoj mizerný život.


Raven počula hlasy, ale nerozumela im. V hlave jej rezonovali vybrácie a v čierňave, ktorou bola obklopená sa črtali rôzne odtiene modrej a striebornej. Rôzne vlnky a pásy sa ovíjali okolo v rytme slov, ktoré dobre nepočula. Začali sa šíriť a ona neurčito vnímala, že leží. Zvukové vlny narážali do objektov, v ktorých spoznávala dve osoby a množstvo hranatých prístrojov. Mozog jej nekontrolovateľne pulzoval a vibroval. Nebolo to príjemné. Cítila ako sa je milión ihličiek zabodáva do tela. Bolo jej chladno a bála sa.
Nebála sa o seba. Bála sa o chlapca, ktorého stratila a opäť našla.

"Možno by sme mali aspoň zmerať tlak srdca," navrhla Sylvia.
"To hádam neuškodí," pritakal Michael a udivene civel na jemné krivky nahého tela zbrázdené podivnými pásmi.
"Prines mi cormer a lieh," rozkázala a po prvý krát, čo boli v miestnosti sa n Michaela usmiala.
Michael prikývol a na stolíku na kolieskach tlačil biely box so zeleným displejom, množstvom tlačidiel a káblov.
"Čítala som, že pôvodný ľudský organizmus nie je tak zložitý," riekla aby odohnala plazivé ticho.
"Sylvia!" zahriakol ju, pretože dobre vedel, že to čítala tajne.
Len mykla plecami a otočila displej k sebe. Prešla po ňom prstom nažlto zablikal. Vzala prvý pár káblov a ostré zahrotené konce pošúchala medzi prstami. Nadýchla sa a diamantové ostne zabodla žene do spánkov. Nič sa nedialo.
Zobrala zelený so splošteným nalepovacím koncom a nalepila ho na biele čelo. Pozrela sa na displej. Stále nič. Bolo to divné, už na ňom dávno mala byť hodnota toxínov v mozgu. Pokrútila hlavou, pretože bez nich sa nedal vypočítať optimálny tlak srdca.
Zanadávala a vzala čierny kábel s obrovským diamantovým hrotom. Pošúchala ho dlaňou, ale opatrne aby sa neporezala alebo neprebodla i zabodla ho do hrude priamo na miesto, kde malo tĺcť srdce.
Nič sa nedialo a obaja sa na seba pozreli. Nebola mŕtva, pretože jej hrudník nepatrne klesal a opäť sa dvíhal. Michael potriasol hlavou a stlačil modrý gombík na prístroji, aby vyvolal minimálny zásah prúdom. To však nevedel, čo tým spôsobí.

Raven pocítila tlak na spánkoch, vlnky, ktoré jej umožnil vnímať okolie sa rozvlnili a všetko pohaslo. Už nevidela nič. Len čieno-čiernu tmu rozprestierajúcu okolo a vytvárajúcu tmavú kobku väzenia preč od života. Bála sa a priala si aby sa rozvidnelo.
Zacítila ostrú bolesť v srdci a v tme za začalo ochladzovať. Počula bublanie, znelo to ako stony mŕtvych duší, čo po nej naťahujú spáry v snahe rozdriapať telo na franforce. Tma sa na ňu lepila a zväzovala ju pevnými lanami strachu a pochybností.
Svetlo! Kde je svetlo? Nádej? Kde je to prekliate slnko?!
Kričal slabý hlások v jej podvedomí.
Priala si svetlo, slnko a jeho teplé lúče. Potrebovala ich dotyk na skrehnutých rukách a lícach. Bola taká skrehnutá, že sa bála pohyby. Čo ak by sa prelomila a už nevidela toho nádherného chlapčeka?
Takto vyzerá smrť? Alebo je to očistec, v ktorom mám trpieť celé veky? Čo je tá neznáma nutnosť podvoliť sa temnote?
Ale ja nechcem, nesmiem!
Svetlo, ja chcem svetlo!
Len čo tú myšlienku zavrhla prebehol ňou prúd iskier a v čierňave sa zaiskrilo. Najprv malý blikot a potom akoby samé hviezdy neba tancovali okolo, vyprskovali pozlátko a menili sa na usmernený pohyb elektriny.
Všade cítila príjemné napätie.

Asi päť sekúnd po stlačení gombíka sa nič nedialo.
Až potom.
Skrat.
Výbuch.
Drobné blesky vyskakujúce zo striebristých pásikov na Raveninom tele. Lietali všade a triafali podivne pípajúce prístroje. Svetlo laboratória začalo blikať, až nakoniec zhaslo.
Sylvia sa zľakla a hodila sa Michaelovi do náručia. Triasla sa. Mala strach, pretože na takéto niečo nebola zvyknutá. Pevne sa pritisla k Michaelovi a dýchala mu na krk. Aj on mal strach a preto ženu v bielom plášti pritisol k sebe a rukou jej zakryl temeno.
Blesky vytvárali spletité obrazce a pomaly mizli, lež ryhy na alabastrovej pokožke ostávali.
Sylvia sa chvela, pretože jeden maličký blesk ju zasiahol do pokovovanej časti pravej nohy, ale našťastie to pôsobilo ako mravčie štípance. Opatrne nadvihla hlavu a zahľadela sa mužovi do tváre. Skúmala jeho črty, tmavé vlasy a ostré rysy, plné pery. Zakmitala nosom, pootvorila ústa a priblížila sa k jeho perám. Jemne sa mu zahryzla do spodnej pery a šibalsky sa usmiala.
Raven sa však v ten moment prebrala a posadila sa. Celé telo mala skrehnuté, ale bola rada, že cíti, že vidí, ale to, čo videla sa jej do srdca zahryzlo ako divý a nenásytný pes. Zaleskli sa jej oči, nevnímala svoju nahotu.
"Ty prašivá sviňa," zamrmlala a ohrnula vrchnú peru.
Michael sa spamätal a odsotil Sylviu preč od seba.
"Raven!" vyhŕkol prekvapene a zároveň zahanbene. Bolo mu jasné, že jej ublížil.
Spravil asi krok dopredu a oceľová špička jeho topánky zarezonovala v miestnosti. Ešte všade bolo cítiť napätie, ktoré sa občas prejavilo zaiskrením v rohu miestnosti.
"Rav, ja som..." nedopovedal pretože sa otvorili kovové dvere a dnu vošiel plešatý doktor Rascher.
"Čo sa tu do paroma deje?" opýtal sa podráždene, keď si všimol iskrenie.
"Je to veľká neznáma, pane," riekla Sylvia pokojne, akoby sa nič nebolo stalo a pomaly opísala reakciu na elektrický impulz.
Doktor dlho mlčal a miestnosťou sa plížilo záhadné ticho. Nie to trápne alebo chcené, obyčajné ticho, do ktorého sú ponorení premýšľajúci vedci.
Len Raven sedela a nechápala. Nechápala, ako to mohol Michael urobiť, veď sa nadovšetko milovali a zrazu príde neznáma žena a všetko pokazí.

Prečo to urobil? Ktovie čo ešte s ňou robil, kým sme boli odlúčení. Ale na druhej strane ja som tiež bola pekný kvietok. Neustály sex so šéfom, aby som si udržala ten prašivý post v tej hlúpej práci, občasná bokovka s jeho generálnym tajomníkom a jedna, nie dve noci s Dammienom, ale to je za tie roky všetko.
Ale on mi aspoň mohol povedať, že niekoho má a nemusela som sa s ním hneď vyspať. Hanbím sa za seba. Hanbím sa za svoje telo, ale koho to zaujíma?
Ja som sa neprosila byť monštrom. Bábkou spoločnosti! Nie, ja to takto nenechám. Hlavne nie kvôli nemu, môjmu drobčekovi, nenechám ho zomrieť.

Raven v tichosti viedla svoj monológ zatiaľ, čo ju doktor prezeral. Opatrne brázdil prstom po ryhách a občas dostal úder elektrickým prúdom a ukazovák mal celý strieborno-modrý, ale nejak extra to nevnímal. Fascinovalo ho to.
Jemne prechádzal po pásoch na krku, prsiach, okolo týčiacich sa bradaviek, cez pupok až k malíčku.
"Zaujímavé," zašepkal a úžasom rozšíril nozdry.
"Čo to je?" spýtala sa neznáma žena.
"Neviem, doktorka Dowynová. Pravdepodobne neznáma reakcia na novú krv, alebo súčasti. Neviem, je to pre mňa veľká neznáma."
Žena prikývla.
"Čo to je?" spýtal sa sám seba a z vrecka na bielom plášti vytiahol baterku.
"Pane?" zneistela Raven.
"Tíško seď!" prikázal jej, akoby bola malým dieťaťom. "Sylvia," zvolal.
"Áno?" podišla k nemu a zahľadela sa na ženu s havraními vlasmi a ľadovými očami.
"Sleduj jej oči!" prikázal a baterkou jej svietil do očí. "Vidíš, má v nich čísla!" riekol fascinovane.
Sylvia sa začudovala a naozaj. V modrých očiach ženy blikali rôzne strieborné čísla ako kódy, ktoré mnohokrát vkladala do sieťových detektorov a čipov.
"Fascinujúce."
"Vskutku, Sylvia," odmlčal sa doktor Rascher. "Raven, ty si pre nás veľkou neznámou."

Ale Raven to bolo jedno. Chcela byť opäť obyčajná. Chcela ochrániť svojho dávno strateného syna, ktorého našla. Chcela zistiť kto je tá neznáma Sylvia a čo má s Michaelom. Čo?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Biby Loves ♥ Biby Loves ♥ | Web | 21. července 2013 v 16:56 | Reagovat

Je to super!! :)
--------------------------------------------------------------------------------
Hlasuj za mňa v súťaži!!! Som tam ako Biby Loves ♥ - Rihanna :) Budem ti moc vďačná!
http://love-graphic-heart.blog.cz/1307/sutaz-1-kolo-zadanie-2-kola#komentare

2 Yasemin Other Van de Notte Yasemin Other Van de Notte | E-mail | Web | 22. července 2013 v 20:57 | Reagovat

[1]: Niekto asi nevie na čo slúžia reklamy, však? Práve preto ti hlas nedám, kým to nebude tam :D

3 Ilon-Ká** Ilon-Ká** | 23. července 2013 v 19:31 | Reagovat

Super..! A ten konec..! čísla jsou boží... A ona chce být obyčejná, ať si to užívá... Už se těším na další kapitolu... :D

4 Casion Casion | Web | 24. července 2013 v 10:00 | Reagovat

Téda to je napätia :D Najskôr to iskrenie a potom Michael so Sylviou a ešte aj ten doktor :-) Zaujímalo by ma, čo majú znamenať tie čísla :D

5 Henry A. Henry A. | E-mail | Web | 25. července 2013 v 11:18 | Reagovat

Nádherna , skvěle popsaná atmosféra , plné napětí ... dlouho jsem tu nebyl a tak jsem dočítal co jsem zameškal a je to skvostné . Páni ... jsem zvědavý  co příjde ... těším se zlatko na další kapitolu.

6 Casion Casion | Web | 25. července 2013 v 14:51 | Reagovat

Ja tiež ešte presne neviem ako budem odpovedať, ale to budem rozoberať postupne :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Obrázky k článkom používam z dev, tbl a wht, pri iných zdroj pripíšem.

↑↑↑ by Knihofil18↑↑↑
↑↑↑Lexi↑↑↑
↑↑↑ by NikaRoovy↑↑↑