Blog je chránený autorským právom, preto je prísne zakázané kopírovať jeho obsah!!!
Pre nedostatok času Yasemin prestáva písať poviedky na prianie,iba ak by ju objednávka zaujala!

Oceľové spomienky- 4.časť (Marcus)

16. června 2013 v 9:43 | Yasemin Other Van de Notte |  Oceľové spomienky
Salut :)
Tak dnes pridám OS a na budúcu nedeľu Z :D
Myslím, že nie je potrebné čítať všetky časti OS, ak sa vám nechce, nie sú medzi tým až také spojitosti, i keď... :D
Nebudem tu trepať dve na tri, aj tak úvody nikto nečíta, čo? :D

Marcus

Mesiac pláva oblohou vysoko nad mojou hlavou. Vietor jemne pofukuje dopĺňaný sonátami cikád, ktoré sú ukryté na kmeňoch stromov.


Prajem si byť jedným z nich. Prajem si splývať, aby som nemusel utekať. Nedávno som dovŕšil šestnásť rokov a môj mladší braček Evian má desať. Avšak, neviem kde je.
Pred dvoma dňami sme sa rozdelili s prísľubom, že sa stretneme pri jazere, ale nebol tam. Čakal som tam celý deň, ale nie je tam a ani tam nebol. Chcel som počkať ešte jednu noc, ale našli ma.
Nemám na výber a musím im utiecť. Bežím už niekoľko hodín a svaly na nohách ma neúprosne pália a s každým pohybom prosíkajú, aby som zastal a oddýchol si. Ale ja nemôžem. Nesmiem, musím nájsť Eviana. Musím.
Počujem za sebou brechot loveckých psov. Cítim sa ako zver. Nejaké prašivé prasa, ktoré chcú uštvať na smrť. V pľúcach ma štípe chladný vzduch, cítim ako sa mi pľúcne mechúriky napínajú a som si istý, že keby mali švy, tak sa rázom rozpadnú.
Iskrí mi pred očami, akoby niekto kresal kremienkom priamo pred mojimi ľadovo modrými očami. Zotriem si pot z tmavej pokožky na čele a snažím sa bežať ďalej. Nebyť Eviana, už dávno sa vzdám a padnem na kolená očakávajúc smrť. Ale bojím sa, že sa môj malý braček kdesi krčí od strachu, ktorý cíti až v morku kosti. Zviera mi srdce pri pomyslení, že ho dostali, hoci v tú noc keď sme sa rozdelili prenasledovali mňa, nie jeho.
Počujem hučať vodopád. Ten zvuk, keď sa voda triešti o kamene ma upokojuje. Bežím k nemu, ale zmrazí ma, keď uvidím, ako prechádzajú cez riečny most. Už si ma všimli a šprintujú za mnou. Rozbehnem sa, hoci ma unavené nohy odmietajú poslúchať a pletú sa mi tak často, až sa čudujem, že na tie svine prašivé ešte nedobehli.
Nemusím sa ani obzerať ako sú ďaleko, pretože viem, že sú mi za pätami. A takto je to už veky. Prenasledujú nás, lebo sme iní. Hoci je už jedenásť rokov po vojne s tými zvonku, stále sú nám v pätách. Nedbajú na to, že sme sa utiahli do ústrania, proste nás stále prenasledujú.
Už nevládzem, neovládam nohy, ktoré sa mi podlomia a ja padám tvárou do trávy. Nevidím od vyčerpania. Všetko je biele a tlmené. Len matne si uvedomujem, že ma do rebier niekto kope a vytlačí mi posledný vzduch z pľúc.
"Nech...o..budedob....stvor....pokusy....robotic...."
Počúvam to nezrozumiteľné mrmlanie a cítim, že ma niekto zdvíha a vláči za sebou. Nevnímam to a dúfam, že už sa to skončí, že sa prebudím z tej nočnej mory, z toho pekla. Pomaly otváram oči, mykám rukami, aby som sa oslobodil, ale ucítim len ostrú omračujúcu bolesť na krku. Už ani nepočítam, koľkokrát som dostal ranu paralmalexom, čiernym nástrojom, ktorý využíva kyseliny na spomalenie notoriky a úplné omráčenie tela.
Teraz si vychutnávam sladkú tmu, ktorá si ma pritíska, obaľuje moje údy, hlavu, telo. Úplne opantáva všetky moje zmysly a ja som úplne mimo. Neviem ako dlho ale pripadá mi to ako chvíľa, hoci to môžu byť hodiny, dni, mesiace - podľa dávky kyselín.
Avšak, už cítim aké ťažké je udržať sa v tej sladkej tme plnej tepla, ktoré ma hýčkalo. Pulzujúca bolesť nôh, ktoré bežali toľké hodiny a krku, kam ma zasiahol paralmalex ma vytrhávajú z tej sladkej ničoty. Cítim každú časť svojho tela. Cítim ako trpím, ale až keď otvorím oči, zistím, čo je skutočná bolesť.
Uvidím pred sebou malé chlapča s rozpáraným bruchom, ležiace v kaluži vlastnej kaluži krvi. Driapem sa k telu a trvá mi to večnosť, hoci som od neho možno dva metre. Spoznávam tú tvár, tvár ktorá sa na mňa vždy usmievala a dodávala mi energiu, keď som nevládal. Vezmem to chlapča do náručia a plačem. Modré očká ma otvorené a dívajú sa do prázdna. Položím mu prstu na viečka a zavriem ich, pobozkám ho na čelo, lebo mi bol všetkým čo som mal. Plačem, slzy sa mi kotúľajú po čokoládovej tvári. Pozerám sa mu na tváričku. Vyzerá ako porcelánový chlapček, ktorý spí v mojom náručí. Hladkám ho doráňanými rukami po mramorovo-chladnej tvári a hrbím sa nad tým telíčkom.
Zakloním hlavu a ručím, ručím ako divé zviera. Vstanem a podídem k najbližšej stene, do ktorej začnem kopať a mlátim ju päsťami. Krúžim dookola nevnímajúc dve vydesené dievčatká. Kričím, plačem a srdce sa mi práve roztrieštilo na milióny kúskov, ktoré sa už nikdy nedajú zlepiť.
Všetko je moja vina. Mal som na neho dávať lepší pozor, mal som vyjednávať a vymeniť svoj život za jeho slobodu, mal som bojovať, lepšie ho ukryť, mal som zomrieť namiesto neho. Kebyže nie som taký babrák, Evian mohol žiť. Nebyť mojej neschopnosti mohli sme sa práve teraz prevaľovať v tráve a sledovať jeho milované hviezdy. Ale ja som všetko zničil.
Zveziem sa na podlahu, zaryjem prsty do vlasov a v agónií kričím. Kričím dovtedy kým v ústach neucítim kovovú pachuť krvi, ktorá ma zadúša. Hoci som týždeň nejedol dávim a dávim, už nevládzem, bez neho nie, už nie.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 16. června 2013 v 11:28 | Reagovat

Och, tak to je smutné :-( Ale krásne napísané, na začiatku ten opis je super a na konci si to tiež veľmi pekne napísala :-)

2 Lexi Perennis Van der Lux Lexi Perennis Van der Lux | 19. června 2013 v 11:35 | Reagovat

To utekanie mi trošku pripomína Hostiteľa :D Ale je to parádne! A smutné... :-( Som zvedavá čo s nimi spravia...

3 Yasemin Other Van de Notte Yasemin Other Van de Notte | E-mail | Web | 19. června 2013 v 18:08 | Reagovat

[2]: ja som Hostiteľa nečítala :D :D :D a ďakujem :D

[1]: Ďakujem velice pekne :D

4 Nathaly Nathaly | 23. června 2013 v 21:33 | Reagovat

Je to veĺmi krásne :D Myslím že viac slov to nepotrebuje... :D

5 knihofil18 knihofil18 | Web | 1. července 2013 v 10:08 | Reagovat

Oh... Pandéria. Zasiahla si ma. RIGHT IN THE FEELS!!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Obrázky k článkom používam z dev, tbl a wht, pri iných zdroj pripíšem.

↑↑↑ by Knihofil18↑↑↑
↑↑↑Lexi↑↑↑
↑↑↑ by NikaRoovy↑↑↑