Blog je chránený autorským právom, preto je prísne zakázané kopírovať jeho obsah!!!
Pre nedostatok času Yasemin prestáva písať poviedky na prianie,iba ak by ju objednávka zaujala!

Oceľové spomienky-3. časť (Adrianne)

12. května 2013 v 13:00 | Yasemin Other Van de Notte |  Oceľové spomienky
Salut, tak mám tu ďalšie Oceľové spomienky ;)

Adrianne


Sedím učupená v tmavom kúte vozidla. Ako ideme po ceste, nadskakuje na kameňoch, a tak sa väčšne udieram hlavou o kovovú stenu. Už neplačem, ale moja sestra, moje milované dvojča, Arianne plače. Vždy bola tá silnejšia, ale teraz plače zvierajúc si roztrasené kolená.


Dýcham zhlboka, ale žalúdok sa mi neustále obracia. Páchne to tu krvou, potom, ale hlavne močom. Je mi z toho zle a pri každom nadskočení vozidla ma napne. Schovám si preto tvár do dlaní, aby som sa nemusela dívať na sestru. Nemôžem sa dívať ako trpí, ako ju to ubíja.
Len ďalej sedím opretá o oceľovú stenu a pozerám do dlaní.
Keď zrazu zastaneme, spozorniem, som pripravená brániť svoju sestru vlastným telom, veď kvôli mne sme sa dostali do tejto šlamastiky. Kvôli mne je ocko mŕtvy. Roztrasiem sa ako osika a začnem plakať pri týchto myšlienkam. Dvere sa predo mnou otvoria a dnu prenikne pás denného svetla. Ide mi vypáľiť oči, pretože po tak dlhej dobe v tme je to neprijateľné. Len zaregistrujem ako k nám muži hodia nejakú šedú šmuhu a zase zavrú dvere, čím nás uvalia do bezodného šera.
Pretriem si oči, aby som lepšie videla. Pomaly zaostrujem zrak na šedú kôpku predo mnou. Hýbe sa a ja sa zľahnem. Vzdychnem a skrútim sa viac do rohu. Skryjem si tvár za oponu ohnivých vlasov, ale kútikom oka stále šklbem k tej kôpke. Pravidelne sa hýbe nahor a dolu. V tom previdelnom pohybe spoznávam dýchanie, preto vykuknem spoza červenej clony mojej hrivy a nazriem tomu človeku cez plece.
Všimnem si tvár skrivenú do grimasy prezrádzajúcej nesmiernu bolesť a strach. Na kakaovohnedej pokožke sa ligocú kvapôčky potu a sĺz. Priplazím sa bližšie a čudujem sa bielym vlasom, ktoré tak nesmierne kontrastujú s tmavou pokožkou, až si neuvedomím, že na neho civým.
Zisťujem, že je to chlapec, čo nemôže mať viac ako jedenásť rokov.
"Si v posiadku?" zaševelím a dotknem sa chlapcovho ramena.
Mlčí, ani oči neotvorí. Všimnem si, že k nám podíde i Arianne, ktorá tiež civí, lež nie na chlapca. Všimnem si smer jej pohľadu. Vídím to, čo vidí ona a cítim rovnakoveľký strach. Pod chlapcom sa rozprestiera kaluž krvi a nasakuje mu do šedého svetra. Hoci je šero a ja nevidím dosť dobre, som si istá že rozoznávam karmínovú krv na dlážke.
"Musíme mu pomôcť," vypáli náhle moja setra a obráti chlapca na chrbát. Obe hľadíme na jeho rozrezané brucho, z ktorého sa valí krv. Čudujem sa, že ešte žije.
Obe si vyzlečieme svetríky a priložím mu ich na ranu v snahe zastaviť krvácanie. Nepomáha to, látka len nasakuje krv a nič viac. Panikárim, pretože cítim jeho krv na svojich rukách. Bojím sa, že mi rozleptá pokožku. Tie fľaky čo mi zasychajú na koži mi pripadajú ako olovené i ťahajú ma k zemi. Potím sa a dúfam, že to krvácanie zastavím. Sestre stojí obďaleč a stále cúva až kým nenarazí do steny. Následne sa zvezie na zem a mne všetko príde ako v spomalenom utlmenom sne. Obzriem sa na chlapca. Už ani brvou nemyhne. Nikdy.
Posledný krát vydýchol. Vstanem a odhodím krvavé svetre. Rozbehnem sa k stene i začnem do nej búšiť päsťami. Besniem. Zúrim. Plačem. Vrieskam.
Cítim, že mi trhá vnútro nejaká beštia. Volá sa smrť. Práve mi umrel pod rukami chlapec a to nie je len tak. Nedávno zastrelili môjho otca. Zavreli ma aj so sestrou tu, do nejakej páchnucej pojazdnej cely a to všetko kvôli mne.
Nedokážem sa ani len cítiť. Všetko som zničila.
Klesnem na kolená, mlátim hlavou do chladného kovu tak dlho, pokým ma nerozbolie a nezačne mi po čele, nose i perách tiecť karmínová krv s kovovou pachuťou.
"Adrianne?" osloví ma neisto otázkou moja sestra.
Neodpoviem len sa v agónií skrútim do klbka a civím na holú stenu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 13. května 2013 v 16:00 | Reagovat

Och, veľmi smutné... Aj ja by som bola bezradná, je to smutné pokračovanie.... Snáď sa to zlepší :D

2 Penny Olivier Penny Olivier | Web | 14. května 2013 v 17:27 | Reagovat

No, uvidím, jestli se budu stěhovat. :D Snad najdu nějakou dobrou jinou doménu, kde bych mohla vést vlastní stránky pro mou grafiku. :) Děkuji ti za komentář. ^^ Ano ujíždím na Sherlockovi a kvantu jiných věcí. :D

3 Lexi Perennis Van der Lux Lexi Perennis Van der Lux | E-mail | 22. května 2013 v 19:58 | Reagovat

Och, to je tak smutné, všetci zomierajú... :-(

4 Lexi Perennis Van der Lux Lexi Perennis Van der Lux | E-mail | 22. května 2013 v 19:58 | Reagovat

Ale napísané úžasne, of course :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Obrázky k článkom používam z dev, tbl a wht, pri iných zdroj pripíšem.

↑↑↑ by Knihofil18↑↑↑
↑↑↑Lexi↑↑↑
↑↑↑ by NikaRoovy↑↑↑