Blog je chránený autorským právom, preto je prísne zakázané kopírovať jeho obsah!!!
Pre nedostatok času Yasemin prestáva písať poviedky na prianie,iba ak by ju objednávka zaujala!

Príbeh o mojej láske 2/2

30. dubna 2013 v 11:53 | Yasemin Other Van de Notte |  Jednorázovky
Tu je druhá polovica :D :D

Príbeh o mojej láske (2)

▼▼▼
Započúval som sa do zvuku žblnkajúcich vĺn neďalekej rieky. Vyrovnal som sa a dýchal. Myseľ mi zaplavovali tisíce obrazov z mojej minulosti.
"A čo sa stalo následne?" opýtala sa ma jemne, akoby ma nechcela príliš vyrušiť so sústredenia.
Nadýchol som sa a opäť pokračoval v ďalšej etape lásky v mojom živote.
"Ako som spomenul, učil som sa u toho muža, Bawina..."
▼▼▼


Ako pohasínala bolesť z lásky, tak pohasínal aj elán v mojom živote.
Aj Bawin si to všimol.
"Čo sa s tebou deje, chlapče?" opýtal sa ma.
Musel som sa zasmiať, pretože ma nikdy neoslovil menom, ale vždy ma volal "Chlapče".
Vtedy sme stáli vo veľkej dielni. Vo vzduchu bolo plno prachu, ktorý bolo možno zazrieť v príjemnom žltkavom svetle zapadajúceho slnka, čo dnu prenikalo cez žlté okná. Voňalo to tam bukovým drevom. Vždy som tam rád trávil čas.
Pokrútil som hlavou a pozrel mu do očí. Videl som v nich úprimnú starosť, akú o mňa už nikto roky nemal.
"Je mi nevoľno, len sa potrebujem prejsť," povedal som mu a dúfal som, že to znie vierohodne aj keď sám by som takejto odpovedi neveril.
"Nuž, choď, chlapče!" poručil s úsmevom.
Rozbehol som sa. Potreboval som cítiť vietor v tvári a páľavy v pľúcach. Potreboval som si vyčistiť hlavu. Pod kopytami mi víril prach, vietor mi svišťal okolo uší a stromy hádzali na cestu príšerné tiene.
Rovnal som si myšlienky a dospel som k názoru, že moje srdce je voči Evarin chladné, chladné ako kus kameňa.
Rovnal som si myšlienky a spomienky. Dospel som k záveru, že ma nikdy nemilovala a ja som to pre svoju lásku k nej nevidel, ale neľutoval som, čo som s ňou prežil. Tá ilúzia našej lásky ma poháňala vpred, keďže som nemal rodinu.
Ochladilo sa a poriadne. Neboli možno ani štyri hodiny popoludní, ale tu na severe už slnko kleslo skoro až za horizont. Za šíre more.
Zastal som a zvažoval či sa mám vrátiť hneď alebo ešte nie. Rozhodol som sa, že návrat chvíľu počká, a tak som sa pomalým krokom prechádzal pomedzi suché stromy bez lístia. Konečne bolo leto, čo bolo na severe najobľúbenejšie obdobie, keď sa na pár dní oteplí.
Všade vládlo ticho, ktoré rušil len poryv vetra a moje kroky.
Keď sa zrazu od niekiaľ ozval ostrý krik. Započúval som sa a rozbehol sa bezmyšlienkovite k jeho zdroju. Bežal som hodnú chvíľu, preskakoval skaly a podliezal popod skalnaté mostíky. Chvíľu mi to trvalo, ale dorazil som práve včas.
Keď som ju uvidel, srdce mi vynechalo jeden úder a následne zdvojnásobilo tempo svojho bitia. Stála tam žena s popolavou tvárou a havraními vlasmi, ktoré mala zastrihnuté po dlhé, špicaté uši.
To žieňa, nedala sa nazvať ženou kvôli jej veľkým detským očkám, bolo obkolesené bielymi škorpiónmi. Bolo ich aspoň tucet.
Kričala a nalepila sa chrbtom o skalu, odkiaľ nemala kam utiecť. A beštie sa pomaly približovali. Celá sa triasla a čelo mala zaliate potom, ktorý jej stekal po tvári a krku. Nadýchol som sa a sústredil myšlienky. Videl som len tmu, a preto som si predstavil oheň. Zašepkal som v prastarom jazyku žiadosť o jeho pomoc a okolo tej rozprávkovej bytosti, inak som ju nazvať nedokázal, utvoril ohnivý kruh, akási bariéra, ktorá bránila beštiám v útoku, až ich napokon pohltila.
Zavial prudší vietor, oheň pohasol a na vôkol sa roztrúsil popol ich prašivých tiel.
Slečna predo mnou plakala a chvela sa. Pristúpil som bližšie.
"Si v poriadku?" opýtal som sa.
"Ehm," zamrmlala a neprítomne sa na mňa pozrela.
"Som Chamael," predstavil som sa.
Pootočila hlavu za mojim hlasom a ja som prišiel na to, že je slepá.
"Som Illia," zašepkala.
"Už... už sú preč?" opýtala sa so strachom v hlase.
"Áno," odvetil som premýšľajúc nad jej tvrdým prízvukom.
Jemne som ju chytil za ruku, srdce mi bilo ako zvony presne na poludnie. Neodtiahla sa.
"Pomôžeš mi?" zaševelila s nádejou.
"Samozrejme."
"Nevieš, kde nájdem majstra Bawina?"
Rozosmial som sa.
"Čomu sa smeješ?" spýtala sa podráždene. Zamračila sa.
"Ja le, že je to môj učiteľ," vysvetlil som.
Potešila sa, a tak som ju zaviedol za ním. Zistil som, že je ďaleko z východu a je poslom zlých správ. Trávil som s ňou veľa času. Rozprávala mi o východe a o tom, že niekto zabil ich kráľa. Kypel vo mne hnev. Vedel som, že čas sa blíži a moja pomsta je na dosah.
Avšak, trávil som s ňou až priveľa času a moje srdce znovu ožilo. Ale tentoraz som si bol istý viac než dosť, že aj ona ku mne prechováva city.
Zistil som to, keď sa sneh začal topiť a prvý krát som okúsil jej sladké pery. Chutili ako maliny s medom, ktoré som na jazyku nemal večnosť. Túlili sme sa k sebe ako hrdličky.
"Vďaka tebe konečne vidím, Chamael," pošepla mi vtedy a ja som sa rozplakal. Tíško, len čo mi slzy tiekli po tvári.
"Prečo plačeš? Urobila som niečo?" opýtala sa a temer spustila vodopád sĺz.
Pritúlil som si ju: "Nie, ja len, že už dlho moje srdce nebilo tak hlasno pre niekoho tak úžasného ako ty."
Tisla sa ku mne a ja som si užíval jej blízkosť.
Avšak, o pár dní sme vyrazili na východ, kde som mal učiniť svoju pomstu. Podľa Bawina, bol nasledujúcou obeťou kráľ západného odvetvia rieky Matuar.
A tak aj bolo.
Keď sme tam dorazili, ľudia oslavovali kráľove narodeniny. Do hlavného mesta zavítal aj cirkus, kde bol kráľ pozvaný. I my sme tam boli.
Predstavenie bolo úchvatné. Ja som všetko popisoval Illii a pri tom som ju držal za ruku. Zabával nás hltač ohňa, keď som ho zbadal. Za tie roky sa vôbec nezmenil. Pozrel sa na mňa obludnými očami a ak sa to dá zaškeril sa, hoci mal hadiu hlavu.
Nelenil som a rozbehol som sa za ním. Hlava-nehlava som skákal ľuďom na nohy, strkal do nich a valcoval pod sebou, len aby som ho dohonil. Preskočil som pár detí, ktoré vydali obdivný vzdych a bežal ďalej. Ten bastard mi pod nohy zhadzoval ľudí, sudy s vínom a množstvo vecí. Unikal priamo ku kráľovi na plošine na námestí, kde akrobati predvádzali podivuhodné triky.
Konečne som ho dobehol a skočil naňho, aby som ho zrazil k zemi, nedbajúc na to, že mi môže chvostom prebiť brušnú dutinu. Nerozmýšľal som a skočil som.
Ale osud mi zamiešal kartami. Alebo to bola moja sprostosť. Keď som naňho skočil rozplynul sa ako hnusný dym. Vstal som a nechápal, keď zrazu som začul výkrik.
Zamrazilo ma, po temene mi stekali mrazivé kvapôčky potu. Ten hlas by som spoznal na kilometre. Rozbehol som sa späť nevnímajúc šokované pohľady. Vrátil som sa späť a srdce mi vynechalo pár úderov.
Svet sa spomalil.
Padol som na kolená do kaluže krvi. Rozlievala sa po medzierkach medzi kamennými dlaždicami a pomaly sa vpíjala do hliny.
A ona ležala v nej. Vo svojej vlastnej krvi.
Už nedýchala. Oči jej úplne vyhasli. Srdce nebilo a spolu s ním umrelo aj to moje.
▼▼▼
"A vtedy zomrela láska v mojom živote."
"Ako to, majster?" opýtala sa Freya,
"Už som odvtedy nemiloval žiadnu ženu a nijaká nemilovala mňa. Láska sa mi vyhýbala a práve preto je opakom lásky môj život," vysvetľoval som s pohľadom upretým na mesiac.
"Ale ako to môžete vedieť?" opýtala sa podráždene.
"Pretože som videl umierať mnoho ľudí a bolo mi to ukradnuté. Sám som mal smrť na jazyku snáď viac krát než si dokážeš predstaviť a bolo to všetkým ukradnuté," oboril som sa na ňu.
Pozrel som sa na ňu a zamračil sa: "Život nie je ľahký ako taký a život pre pomstu je ešte ťažší!"
"A aspoň ste sa pomstil, keď pre vás láska nebola podstatná?!" osopila sa na mňa.
Zarazil som sa, keď ma bičoval hnev jej očí.
"Áno, ale ani zďaleka mi to neprinieslo úľavu," mumlal som
"Tak zabudnite!"
"To sa nedá. Rany sú príliš hlboké," preriekol som, keď v tom ma pobozkala.
"Všetko sa dá a každá rana sa dokáže zahojiť, ak sa o to snažíme," šepkala, "ak."
Mlčal som a ona odišla. Nechala ma sedieť pod vŕbou so svojimi spomienkami.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 30. dubna 2013 v 15:38 | Reagovat

Och, skvelé! Po prvej časti sa mi poviedka veľmi páčila, ale teraz ešte viac :D

2 Fearnie Fearnie | Web | 1. května 2013 v 13:32 | Reagovat

jj tu knihu neznám, ale třeba se k ní někdy dostanu:) ted jich mám až nad hlavu, nestíhám noo:(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Obrázky k článkom používam z dev, tbl a wht, pri iných zdroj pripíšem.

↑↑↑ by Knihofil18↑↑↑
↑↑↑Lexi↑↑↑
↑↑↑ by NikaRoovy↑↑↑