Blog je chránený autorským právom, preto je prísne zakázané kopírovať jeho obsah!!!
Pre nedostatok času Yasemin prestáva písať poviedky na prianie,iba ak by ju objednávka zaujala!

Oceľové spomienky-2. časť (Evian)

21. dubna 2013 v 11:00 | Yasemin Other Van de Notte |  Oceľové spomienky
Salut :D :D
Jaksik som sa zabudla, ale nevadí, že nie? :D
Ospravedlňujem sa ale jaksik nestíham :D:D
A v pondelok idem na 2-dňový výlet do "mojej rodnej zeme" podľa Lexi a Any (Že Maďar a Rus-teda POĽARUS)
Takže, tu zas nebudem :D :D
To je jedno :D tram tadadá, fanfáry :D
Je tu ďalšia (presne druhá časť) Oceľových spomienok :D :D
...........
............
...........
A bodky, lebo ich Lexi miluje :D :D
..........
:D

Evian



Bežím preč, čo mi sily stačia. Vidím len bratov chrbát, pretože mu nestačím. Lapám po dychu a po čele mi steká pot.
"Marcus," zvolám na neho, "Marcus, ja nevládzem."
Zastane a chytí ma za plecia. Zatrasie mnou a povie: "Evien, zvládneš to. Viem, že je to ťažké, ale my to zvládneme."
Presviedča ma, ale len krútim hlavou: "Už nevlázem, Marcus."
Usmeje sa na mňa a v očiach mu poletujú súcitné iskierky. Položí mi ruku na líce. Vidím, že už dospel, dospel už dávno, keď sme museli utiecť, čo bolo asi pred piatimi rokmi. Povzbudzujúco sa na mňa usmeje tým typickým úsmevom, ktorým mi hovorí: "Braček, neboj sa! Ja ťa ochránim!"
Ale tentoraz sa bojím až priveľmi, a tak sa sústredím, pokyniem hlavou a rozbehnem sa. Počujem brechať tie prašivé psyská, ktoré nás naháňajú. Nevládzem, chce sa mi plakať, zakopávam o korene vytŕčajúce zo zeme. Mám pocit, že sa s tej hnusnej blatistej zeme vynárajú naschvál, ako keby sa mi chcli posmievať za to, že pomaly bežím.
V pľúcach ma páli a po lícach mi tečú slzy. Zrútim sa do blata, ktoré sa mi rozlieva pomedzi prsty. Je také mazľavé a smrdí, až ma napne.
"Vstáva, Evian!" kričí brat a ja sa len s ťažobou postavím.
"Prepáč mi to, ale ja už nevládzem," modlikám a sledujem trasúce sa kolená.
"Musíme sa rozdeliť," povie rázne a stisne sánku.
"Ale..."
Keď sa snažím namietať priloží mi prst na ústa, čím ma umlčí, a preto spustím plcie, i nechám hlavu klesnúť skoro až k hrudi.
"A pôjdem tade," ukáže naľavo, "a ty pôjdeš tade," ukáže napravo s tlmene pokračuje, "hneď ako sa rozbrieždi, stretneme sa na brehu jazera, ktoré leží tvojím smerom asi päť hodín krokom. Ja icg zavediem na východ, k tiesňavám."
Pokyniem hlavou na znak, že som porozumel jeho slovám. Obzriem sa cez plece na cestu, kadiaľ mám kráčať sám. Nevyzerá moc lákavo. Cestička vedie pomedzi hustý les, do ktorého skoro nepreniká svetlo. Stisne mi žalúdok a srdce mi bije ako zvon. Sklopím zrak, pretože sa hanbím za to, ako sa bojím.
"Stretneme sa, keď sa rozbrieždi. Sľubujem," povie a obíjme ma mocnými pažami, "len si nájdi teplejšie miestečko a nezakladaj oheň, pretože by ťa našli."
Počúvam slová, ktoré šepká. Pobúcha ma po pleci, rozstrapatí vlasy a čaká: "Bež!"
Počúvnem jeho príkaz a bežím. Keď som si istý, že ma nik neuvidí, schovám sa do krovia a sledujem Marcusa. O nedlho sa pred ním objavia psy a stopári. Začujem ich pokriky a vtom sa nenápadne stretnem s btarovým pohľadom. Tá iskra, ktorá mu väčšne hrá v očiach mizne a nahrádza ju strach. Odpľuje si a rozbehne sa k tiesňavám. Beží ako výchor, statné telo sa pri behu pohojdáva a svaly na chrbte sa mu napínajú. Vánok mi ševelí do ucha, že sa mám pobrať hlbšie do lesa a ukrytý v tieni utekať.
Cúvam teda a dávam pozor aby som nestúpil na žiadnu halúzku. Pomaly miznem v lese, otočím sa a bežím nevnímajúc páľavy pod srdcom, bolesť v rebrách ani vyčerpanosť. Nič. Proste len bežím a nevnímam čas.
Stromy sa mihajú okolo, nikde ani vtáčika letáčika, ale komárov je tu ako húb po daždi. Nuž, neviem ako dlho to vydržím, pretože sa mi trasú nohy a pred očami mi niekto škrtá kremienkom. Utieram si pot z čela špinaviu rukou a s vyplazeným jazykom sa predieram húštinou. Konežne zazriem jazero, pri ktorom mám čakať na Marcusa. Usadím sa z kroví a nepozorovane pozorujem okolie. Cítim sa ako tajný agent, taký ako v starých filmoch. Ako ten s číslom 007, o ktorom mi brat s toľkým nadšením púšťal filmy.
Vstanem, keď som si istý, že nikto nepríde a spravím krok v pred. Prahnem po kvapkách vody, také suché je moje hrdlo, až mám pocit, že jazuk sa mi mení na prach. Napijem sa vody z jazera a na azúrovej zvlnenej hladine vidím svoj odraz.
Vidím vychydnuté čierne chlapča so špinavou tvárou, plochým nosom, belasými vlasmi a ľadovo-modrími očami. Polykám vzduch, keď si uvedomím, že ten život, čo vo mne koloval sa dávno vytratil. Som korisť tých oháv, a preto už len prežívam a nie som sám komu tie svine prašivé ukradli detstvo. Komu vzali rodinu, život a chuť žiť.
Zrazu ma premkne pocit, že ma niekto sleduje. Je na mňa až pridobrý výhľad, keďže je tma a mesiac vrhá stĺpik vetla priamo na mňa. Cúvam, ale mám pocit, že sa správa ako tá vec v divadle, ktorou sa mieri na hercov, aby boli lepšie viditeľný, ale nespomínam si ako sa nazýva.
Kútikom oka zazriem pohyb muža v modrej uniforme. Močí, a tak si ma nevšimne. Cúvam ticho ako myška, ale šťastena mi odvrátila svoju tvár. Stúpim na konárik, ktorý praskne a ten zvuk sa nesie celým okolím. Muž si ma všimne, zvrtnem sa a bežím lesom preč.
Nevidím okolo seba nič, len sa potkýnam a srdce mi zviera smrtonosný strach. Začujem praskot konárikov, ale už je neskoro, pretože cez bitie svojho srdca som nič nepočul, a tak teraz ten muž beží oproti mne s lesknúcou sa mačetou v ruke. Už nestihnem zastaviť. Je neskoro. Navždy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Melaficent Melaficent | Web | 21. dubna 2013 v 12:44 | Reagovat

Ako to môžeš ukončiť taktoooooo? Čo ďalej? Zabijem ťa! Zabijem, zabijem, zabijem!! :D :D :D Inak je to podarené, tak láskavo makni s pokračkom :D

2 Casion Casion | Web | 22. dubna 2013 v 15:46 | Reagovat

Skvelé pokračovanie :D Páči sa mi ako sa to vyvíja :D

3 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 24. dubna 2013 v 20:10 | Reagovat

AKO TO MYSLÍŠ ŽE LEXI MILUJE BODKY!!!!!! A JA SOM ČO, KEĎ NESOM DEVäťBODKOVNíK?!!!!!!
... ... ...
TOTO SI VYPROSÍM, PROSÍM PEKNE. :DDDDDDD
Okej, idem čítať kapitolu... :DDD

4 Knihofil18 Knihofil18 | Web | 24. dubna 2013 v 20:11 | Reagovat

:OOO toto mi nerob, ten konieeeec!!!

5 Lexi Perennis Van der Lux Lexi Perennis Van der Lux | E-mail | 24. dubna 2013 v 20:49 | Reagovat

[3]: Ja ich nemilujem, ja ich neznášam, pre to ich tam dala! :DDD

6 Lexi Perennis Van der Lux Lexi Perennis Van der Lux | E-mail | 24. dubna 2013 v 20:50 | Reagovat

Oh, Yasemin, rýýchlo ďaľšiu! O_O Chcem protekciu, haha :D A čo je s tými babami, čo tam boli minule? o.O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Obrázky k článkom používam z dev, tbl a wht, pri iných zdroj pripíšem.

↑↑↑ by Knihofil18↑↑↑
↑↑↑Lexi↑↑↑
↑↑↑ by NikaRoovy↑↑↑