Ahojte...
Takže ja som nová spoluadminka tohto blogu. V blogerstve som stručne povedané nová. (Ale však to zistíte aj sami).
Pôvodne som chcela len sem-tam niečo pridať na blog, aby som to Yasemin moc nepokazila. Ale tá sa mi nedávno vyhrážala papučou že keď niečo do dnes nepridám tak ma s ňou dobije. Zlatá čo ?! :DTakže som sa dala do písania a vytvorila som svoju druhú drabble za život. Tá prvá bola až nemožne hrozná tak viem že táto nebude oveľa lepšia. Ale tak posúdte sami.
STRATENÁ...
Drobná čiernovláska sedela zamknutá v chladnom a vlhkom podkrový ukrytá pred svetom a svojími vlastnými spomienkami. V svojich drobných rukách opatrne zvierala starú zhrdzavenú žiletku. Čím viac sa snažila zabudnúť, tým viac akoby jej myseľ prahla po bolestivých spomienkach z jej minulosti. Chcela len zabudnúť, chcela toho tak veľa ?!?
Takže ja som nová spoluadminka tohto blogu. V blogerstve som stručne povedané nová. (Ale však to zistíte aj sami).
Pôvodne som chcela len sem-tam niečo pridať na blog, aby som to Yasemin moc nepokazila. Ale tá sa mi nedávno vyhrážala papučou že keď niečo do dnes nepridám tak ma s ňou dobije. Zlatá čo ?! :DTakže som sa dala do písania a vytvorila som svoju druhú drabble za život. Tá prvá bola až nemožne hrozná tak viem že táto nebude oveľa lepšia. Ale tak posúdte sami.
STRATENÁ...Drobná čiernovláska sedela zamknutá v chladnom a vlhkom podkrový ukrytá pred svetom a svojími vlastnými spomienkami. V svojich drobných rukách opatrne zvierala starú zhrdzavenú žiletku. Čím viac sa snažila zabudnúť, tým viac akoby jej myseľ prahla po bolestivých spomienkach z jej minulosti. Chcela len zabudnúť, chcela toho tak veľa ?!?
Vedela, že už jej neostal nikto. Stala sa samou a stratenou. Zovrela ruku v päsť a jej spomienky zahmlili realitu. Po pästi jej začali čoraz rýchlejšie stekať kvapôčky krvi, ktoré sa zrážali do cícerov. Zavrela oči, nadýchla sa a pozrela sa na červenú žiletku v jej rukách. Usmiala sa úsmevom, ktorý bol plný lačnej bolesti na tú malú vecičku, ktorá mohla skončiť jej trápenie. Vzápätí jej polícach začal stekať drobný potôčik sĺz, ktorý po dopade na jej krvavé ruky zmizol. Chvíľu si ešte premietala svoje dávne spomienky na ňu. Jej úsmev, jej vôňa, jej pohľad a dotyk to všetko mohla zažiť znovu. Stačilo jej spraviť len jednu vec.
Chcela byť s ňou "zase"! Mala možnosť ujsť pred realitou. Mala možnosť byť s tou, ktorá ju vždy milovala. Privrela oči, vybavila si jedinú spomienku na ňu a skončila to. Nebolelo ju to, cítila len tlak pri srdci a nádej, že sa opäť stretne s ňou. S tou, ktorú vždy milovala. Ked posledný krát vydýchla, tak sa jej na tvári zjavil malý nevinný úsmev, pretože vedela, že týmto sa skončilo jej trápenie. Posledný krát zavrela očká a zaspala nekoečným spánkom, ktorý skončil všetko.
