Blog je chránený autorským právom, preto je prísne zakázané kopírovať jeho obsah!!!
Pre nedostatok času Yasemin prestáva písať poviedky na prianie,iba ak by ju objednávka zaujala!

Ako lev a had (part twenty)

6. ledna 2013 v 18:45 | Yasemin Other Van de Notte |  Ako lev a had (A.L.A.H.)
Salut mes amis, dnes vám prinášam predposlednú kapitolu A.L.A.H.-a už bude len epilóg :D
Tak, som zvedavá čo na to poviete, je to také o ničom :D

PS: Ikonku mi urobila Penny za čo jej som nesmierne vďačná... :D
Ikona:
Názov:Ako lev a had
Autor:Yasenim Other Van de Notte
Časť: Dvadsiata
Spokojnosť:70%

Venované Nike Roov a Casion

Akolevahad

Yasemin vstala. "Asi že nás stopol Snape!" zavrčala.
Alecto s úškrnom sklopila prútik, pretože si predstavovala, že obaja majú problémy. Začala sa venovať hodine.
***


Na Rokfort padol súmrak. Všade zavládlo ticho. Bolo počuť len pukotanie ohňa a svišťanie vetra za hradbami.
Študenti už dávno boli v posteliach. Len Yasemin sedela v kresle v klubovni a v ruke zvierala Denného veštca.

Rozhodla sa.

V belasej dlani silno zovrela noviny a vstala. Na tvári sa jej usadil odhodlaný výraz. Zamračila sa. Počula ako sa vonku do stromov opiera neoblomný, studená víchor. Zbadala modrý blesk ako sa rozvetvuje po čiernej oblohe sprevádzaný hrozivým hromobitím. Bielovlasá študentka rázne kráčala smerom ku schodišti. Jej kroky sa ozývali po celej chodbe a bolo jej jedno, či ju niekto začuje. Mala namierené rovno dole. Dýchala sprudka a nozdry sa jej chveli hnevom.
Myslela len na bolesť, ktorá sa jej rozlievala po tele. Bolo to akoby jej niekto zabodol kôl do srdca a milióny malých ostňov sa jej ovíjali okolo údov, trupu, tela a jeden ostnatý drôt jej zväzoval srdce, ktoré bilo ako o dušu. Vlasy jej viali vo vetre, ktorý prenikol hradbami.
Pár horiacich sviec na ňu hádzalo lúče podozrivosti a jej tiene sa plazili po kamennej dlažbe, šedých múroch. Nechápala, ako sa mohlo všetko zmeniť, zrútiť ako domček z karát. Už bola takmer na mieste. Nadýchla sa - nasala do pľúc ťažký, vodou presýtený vzduch a siahla na kľučku. Neváhala už ani chvíľu a poháňaná zlosťou, smútkom, pohŕdaním rozrazila dvere. S treskotom narazili do steny.
Profesor Amycus Carrow sedel zhrbený za stolom a nakláňal sa nad papiermi. V pokoji si zložil ruky pod bradu a vzhliadol k slečne stojacej pred ním. Na tvári mal načisto nečitateľný výraz. V karamelových očiach sa mu pohrávala otázka a čelo zdobila hlboká vráska.
"Nečakal som ťa." prehlásil a vstal od práce. Podišiel k Yasemin, položil jej veľké horúce dlane na plecia a usmial sa. Potom dodal: "Nabudúce ma môžeš upozorniť klopaním." Hrdelne sa zasmial.
"Žiadne nabudúce nebude." Zavrčala a striasla jeho ruky. "Nedotýkaj sa ma!" Cúvla.
"Čo sa deje?" spýtal sa.
"Nič a zároveň všetko!" zakričala a hodila na stôl Denného veštca. "Možno si osviežiš pamäť a zistíš čo mi je." dodala a zaspätkovala.
Muž siahol po novinách a zhrozil sa. "Ty si to nevedela?" Keď pokrútila hlavou so slzami v očiach, chytil ju za ruku a povedal hlasom plným bolesti: "Ja ti to vysvetlím..."
"Už nie je čo vysvetľovať." Odpovedala mu a vytrhla sa mu. "Prvý dojem neklamal." odmlčala sa a slzy začali tiecť prúdom. "Si len obyčajný sviniar." S tými slovami sa otočila a rozbehla sa preč.
Cez vzlyky a hrmenie ho už nepočula.
"Nebolo to tak..." kričal no jeho hlas sa stratil medzi hradbami. Klesol na zem a tvár ukryl v dlaniach.
Yasemin bežala a srdce jej šlo puknúť. Ostne ju bodali silnejšie a duša sa jej štiepila na milióny maličkých úlomkov, ktoré sa jej zabodávali do mozgu. Zakopávala na vlastných nohách a keď sa dotrepala do klubovne klesla na zem a vzlykala.
Na ramenách ucítila niečie ruky, nemusela sa obzerať, aby videla, to čo už aj tak vedela. Bol to Neville. Kľakol si a objal ju.
"Bude to dobré," šepkal jej potichu, ale neverila mu.
***
Dni potom plynuli pomaly. Yasemin bola ako bez duše. Na hodinách s Carrowom vôbec nedávala pozor, ani si neuvedomovala, že existuje. Zožieral ju hnusný pocit beznádeje, ktorý sa jej ani slizký had vkradol do srdca. Už si uvedomovala akú chybu urobila, keď mu verila, keď mu odovzdala srdce.
Amycus sa s ňou snažil hovoriť, ale vždy buď s plačom utiekla, alebo bola stále s Longotomom. Napokon to vzdal, hoci pri myšlienke, že trpí trpel aj on.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 m-ruselova m-ruselova | Web | 6. ledna 2013 v 18:58 | Reagovat

WOW! Moc hezky napsaný!

2 Casion Casion | Web | 6. ledna 2013 v 19:08 | Reagovat

ooooch to je krásne smutné :D v prvom rade ti ďakujem za venovanie, nesmierne ma to potešilo :D
no a teraz k samotnej kapitole - ten začiatok je úžasný! skvele si opísala prostredie aj jej pocity, naozaj klobúk dolu! :D
no a dej, je to naozaj smutné... ale život je už taký... aspoň, že Neville je pri nej :-)

3 Casion Casion | Web | 6. ledna 2013 v 21:44 | Reagovat

Ďakujem ti za krásny komentár k básni, taký som si snáď ani nezaslúžila :D

4 *El *El | Web | 7. ledna 2013 v 18:43 | Reagovat

Páni... Naprosto dokonalé! :-) 8-O  :-D

5 Henry A. Henry A. | E-mail | Web | 7. ledna 2013 v 22:44 | Reagovat

Smutné , ale překrásné ... Je to perfektně napsané  , skláním se , je to uchvatné

6 Melaficent Melaficent | Web | 9. ledna 2013 v 17:57 | Reagovat

Pohni zadkom a dopíš to, nech viem, ako to dopadne :D :D

7 NikaRoovy NikaRoovy | Web | 12. ledna 2013 v 22:42 | Reagovat

Páni! Dokonalá kapitola! Ihned jdu an ten epilog! Píšeš vážně úžasně, ta povídka je prostě nádherná a skvělá jako ty. :-)

8 Nathaly Nathaly | 13. ledna 2013 v 0:45 | Reagovat

Nemám slov :) Je to perfektne napísané :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Obrázky k článkom používam z dev, tbl a wht, pri iných zdroj pripíšem.

↑↑↑ by Knihofil18↑↑↑
↑↑↑Lexi↑↑↑
↑↑↑ by NikaRoovy↑↑↑