Blog je chránený autorským právom, preto je prísne zakázané kopírovať jeho obsah!!!
Pre nedostatok času Yasemin prestáva písať poviedky na prianie,iba ak by ju objednávka zaujala!

Ako lev a had (last part) EPILÓG

12. ledna 2013 v 22:34 | Yasemin Other Van de Notte |  Ako lev a had (A.L.A.H.)
Salut nes amis...
Tak dnes, v túto "skorú" hodinu vám prinášam záver tejto prvej dokončenej poviedky mojej :D
Musím povedať, že ako celok sa mi to páči (Yasemin, čo ti jebe? toľká skromnosť, óó!!)
Ale nie :D som zvedavá na váš názor, ako na epilóg, aj ako na celok :D

Tak si to užite :D
PS: Ikonku mi urobila Penny za čo jej som nesmierne vďačná... :D
Ikona:
Názov:Ako lev a had
Autor:Yasenim Other Van de Notte
Časť: Epilóg
Spokojnosť: 83%

Venované Nike Roov, Casion a Melaficent.

Akolevahad

Epilóg

Už boli tu. Cítila som to v kostiach. Naša posledná bitka.
Je to buď, alebo.


Stála som vo veľkej sieni a zvierala svoj ebenový prútik. Myslela som si, že ma nabije nevídanou silou, a pri tom som sa len tak tak držala, aby som sa neroztriasla. Pristúpil ku mne Neville a položil mi mocnú dlaň na plece.
"Zvládneme to, Yasemin. Vyhráme." ubezpečoval ma, no napriek tomu som vedela že ja som svoj boj prehrala.
Len som nepatrne prikývla a čakala.
Sekundy plynuli pomaly, zdalo sa to ako celá večnosť, keď v tom sa ozvala rana Vedela som, že je čas brániť Rokfort, môj milovaný Rokfort. Všetci to vedeli. Zovrela som prútik pevnejšie a so skupinkou študentov som sa vydala dlhou hradnou chodbou. Našou úlohou bolo nedovoliť im vstúpiť do hradu. Priestorom sa ozývali len naše kroky, bála som sa, keď som začula klopkanie topánok mimo nášho rytmu. Počítala som. Tie kroky boli o tri sekundy pomalšie ako naše jednohlasné, náhlivé.
Zodvihla som ruku v geste, ktoré naznačovalo stáť a pripraviť sa. Sklonila som sa a čakala. Kroky boli čoraz hlasnejšie, až sa napokon spoza rohu vynorila skupinka šiestich smrťožrútov.
Spoznala som Rudolphusa, Alecto Carrowovú a....
Srdce mi vynechalo nejeden úder. Smeroval k nám, odetý v čiernom s prútikom v ruke.
Zastali.
Nás bolo päť, no ešte to nebol prehratý boj. Začula som ranu, jednu, druhú, tretiu, krik a ďalšiu. Prichádzalo to spred brány. Zo zúfalých predstáv ma vytrhol škriekavý smiech vyšinutej Bellatrix prichádzajúci z diaľky.
Mrkla som očkom na záhradu, tam by sme mali rozhodne väčšiu šancu ako v tejto úzkej chodbe.
Naznačila som pohybom prútika náš smer, pochopili, pretože sa všetci do jedného rozkročili, pripravení preskočiť okenicu. Nikto nedýchal.
"Bombarda maxima!" vykríkla som náhle a prútik namierila nad hlavy votrelcov. V zlomku sekundy sa na nich zosypali tehly a betón. Krv mi naplnil adrenalín. Vyskočili sme okenicou a poukrývali sa za stromy, lavičky. Chvíľu sa nič nedialo, blikla vo mne nádej.
Avšak to pominulo keď sa mi v hlave ozval hlas: "Yasemin, musíš mi veriť, ja som sa tvojej rodiny ani nedotkol. Je pravda, že nás tam Pán Zla poslal, ale ja som bol proti, no nič som nezmohol. Zdržal som sa a nechal Alecto s Traversom ísť samých. Keď som prišiel, už bolo neskoro, ver mi, prosím. Neurobil by som to, pretože pred rokmi mi tvoj otec pomohol. Nikdy, by som im neublížil, nikdy!
Vedela som, kto sa mi prihovára. A zrazu som mala pocit, že mu môžem veriť, že mi neklame. Zažmurkala som a čakala.
Sutiny sa pohli. Ozvala sa rana a všetko bolo preč. Pred nami však stáli len piati. Šanca tu bola.
Ozývali sa kliatby a ja som sa vydala do útoku. Vrhala som kliatby na Alecto a odrážala iné.
"Relacio!" vykríkla som a Alecto sa nestačila brániť, odhodilo ju to do múru.
Zbadala som ako sa jeden z mojich priateľov zvíja v bolestiach a na zemi ležalo bezvládne telo dievčaťa z Bystrohlavu.
"Avada Kedavra," ozvalo sa od niekiaľ a ja som zazrela lúč zeleného svetla. Zadržala som dych. Niekto sa však predo mňa hodil a zachránil mi život.
Kliatbu som opätovala a neminula svoj cieľ.
Pozrela som sa na osobu pred sebou. Amycus. Vyhŕkli mi slzy a kľakla som si. S posledným výdychom pier naznačil sladké ĽÚBIM ŤA.
Za sebou som začula kroky a hnusný hlas hnusnej ženy: "Zabila si mi brata, tak ako ja tvojho! Nevieš si predstaviť, ako kričal." zasmiala sa a mne preskli nervy.
"Avada Kedavra!" zvrieskla som a neminula.
Alecto sa zrútila na zem ako hnilá hruška.
Nedokázala som dýchať, nedokázala som si odpustiť, že som mu neverila a teraz ve mŕtvy, kvôli mne. Slzy mi stekali prúdmi.
"Avada..."
Nádych.
Už je koniec. Pomyslela som si. Len takto budeme spolu.
Zavrela som oči, rozpažila ruky.
"Kedavra!"
Výdych.
Obklopila ma temnota. Nikdy som neverila, že smrť nebolí a že je celkom píjemná. Že sa mi uľaví a opadne to zo mňa. Nikdy som nechápala samovrahov. Až doteraz.
Až keď som ich všetkých zbadala v zlatistom tuneli.
Volali na mňa.
Všetci.
Mama, otec, braček a...
...a Amycus. Usmieval sa.
Skončila som v jeho objatí.
Konečne som v bezpečí. Konečne som šťastná.

KONIEC

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 NikaRoovy NikaRoovy | Web | 12. ledna 2013 v 23:05 | Reagovat

To bylo dokonalé! Zakončila jsi to nádherně! :-) :-) Strašně moc se mi ta povídka líbila, určitě budu číst další, protože ty prostě píšeš dokonale! Bude mi to chybět, moc. :-) Na konci jsem se málem rozbrečela! :-) :-) Strašně moc děkuji že jsi tuhle úžasnou povídku napsala! A také díky za věnování, moc. :-) Budu se těšit na tvou další perfektní tvorbu! :-)

2 Nathaly Nathaly | 13. ledna 2013 v 0:50 | Reagovat

Trochu ma mrzí že už je koniec ale lepší koniec pre túto poviedku si nedokážem predstaviť :D

3 m-ruselova m-ruselova | Web | 13. ledna 2013 v 10:07 | Reagovat

Moc hezký :-)

4 Casion Casion | Web | 13. ledna 2013 v 11:27 | Reagovat

Nádhera :D Ďakujem ti za venovanie a som rada, že si sa nakoniec rozhodla zakončiť tento krásny príbeh takto... Myslím, že keby prežili jednoducho by to nebolo ono, takto to je najlepšie :D :D

5 Melaficent Melaficent | Web | 13. ledna 2013 v 13:03 | Reagovat

Krásne :D A viac menej to skončilo dobre... Mŕtvi, ale šťastní Ako povedala Casion, keby prežili, asi by to nebolo ono :D :D :D A diki za venovanie :)*

6 SILASTRA.Orion SILASTRA.Orion | E-mail | Web | 13. ledna 2013 v 19:24 | Reagovat

Ahoj, mám dobrou zprávu žiju a píšu ten díl je sice smutný ale hezké zakončení. Nemám ráda takový ty konce a žily šťastně až do smrti . Ale tohle je hezký.

7 Henry A. Henry A. | E-mail | Web | 27. ledna 2013 v 15:33 | Reagovat

Je to nádherné , celé se ti velmi povedlo. Je to pěkně zakončené , ten konec k tomu sedí. Klaním se , je to nádhera:-)

8 Milča Milča | Web | 30. října 2013 v 16:59 | Reagovat

Teď jsem celé ALAH dočetla a musím říct, že je to prostě dokonalé!!!!!:D

9 Domča Domča | E-mail | Web | 10. února 2014 v 12:15 | Reagovat

Nádherná povídka, nejdříve jsem myslela, že to bude o Snaepovi, ale tohle mne příjemně překvapilo.
Konec byl taky nádherná a já u něj brečela jako želva. :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Obrázky k článkom používam z dev, tbl a wht, pri iných zdroj pripíšem.

↑↑↑ by Knihofil18↑↑↑
↑↑↑Lexi↑↑↑
↑↑↑ by NikaRoovy↑↑↑