Blog je chránený autorským právom, preto je prísne zakázané kopírovať jeho obsah!!!
Pre nedostatok času Yasemin prestáva písať poviedky na prianie,iba ak by ju objednávka zaujala!

Dedič-I.

8. září 2012 v 22:20 | Yasemin Other Van de Notte |  Dedič
Salut mes amis!
Dnes (viem je neskoro) vám prinášam novú poviedku :D teda prvú časť novej viacrázovky :D
Už ju mám v priečinku dlho, ale stále nie je dokončená :D (hanba!!) Presnejšie od minulého roku :D
To je jedno :D hádam sa vám to bude páčiť :D
PS: Venujem Melaficent a Casion :))

Túto úžasne nádherne dokonalú ikonku mi vytvorila Penny a som jej nesmierne zaviazaná :)) Že je dokonalá? :D :D neodpovedajte, aj tak viem, že je :D :D

Dedič

Bola temná a neúprosná noc. Spal som vo svojej posteli a sníval jeden zo svojich najkrajších snov o NEJ. Vychutnával som si ho až dokým ma neprebudilo vytie vlkov. Posadil som sa a odkryl čiernu prikrývku. Vstal som celý spotený a podišiel k oknu. Les bol až príliš temný na to aby bolo všetko v poriadku.


Zavýjanie neutíchalo a mne po temene, krku až na chrbát stekali ľadové kvapku potu. Naskočila mi husia koža a ja som sa nevedel ovládať. Bál som sa. Nikdy som nechápal pravý zmysel života ale teraz mám pocit, že som sa narodil preto aby som miloval tú, ktorá nie je obyčajná. Odvrátil som tvár od okna a ľahol si späť do postele. Zrak som upieral na strop a počúval vlastné myšlienky, ktoré sa mi vírili v hlave: Milujem ju? Nie je to len pobláznenie nad neznámou zo sna. Ten pocit je však zvláštny nie? Milovať neexistujúcu bytosť, ktorá je na dosah a predsa tak ďaleko. Pri týchto myšlienkach som mal oči plné sĺz ale neubránil sa prúdu ďalších. Nechápem sám seba nechápem svoje sny, ktoré sa niekedy plnia. Netuším čím o je ale mám pocit, že ONA je skutočná. Príjemne ma ohrialo pri srdci a ešte pred tým ako som znovu zaspal predstavil si tvár svojej milovanej.
Bledá, modrastá pleť jemná na pohľad. Prenikavé modré oči a biele snehové vlasy dlhé asi tak po rebrá. Jemné ale vznešené črty, jemne ružové pery a zvonkový hlas. Taká to bola "žena" mojich snov.
Vytie vlkov neustávalo a ja som si pomaly zvykol, čo ma nakoniec aj uspalo.
Prebudil som sa skoro ráno. Bola sobota a ja som nemusel ísť do školy. Vstal som teda a šiel si prevetrať hlavu. Chcel som si usporiadať myšlienky. Sám chcel som byť sám. Kráčal som po prašnej lesnej ceste hlbšie a hlbšie do lesa. Síce bolo ráno ale bol koniec októbra a počasie bolo veľmi chladné. Pritiahol som si kabát bližšie k telu.
Mal som pocit akoby ma vietor chcel odohnať od lesa čo najďalej. Akoby ma varoval. Bol neznesiteľne ostrý. Štípali ma líca, oči, no kráčal som ďalej. Niečo vo mne sa zdráhalo, no väčšia časť môjho JA túžila ísť vpred. Túžila sa dostať niekam "inam".
Nedbal som na vyhrážky vetra, ani na cedule čo oznamovali Zákaz Vstupu! Šiel som ďalej. Chcel som vidieť, čo je tam za hranicou môjho doterajšieho obzoru. Nadýchol som sa a kráčal som hore vrchom, malou kľukatou lesnou cestičkou.
Pošmykol som sa na kameni a zošmykol sa dole priepasťou. Kamene mi odierali ruky, kolená ba dokonca aj kabát bol odretý. Zošmykol som sa a ani neviem kde. Bolo mi však príjemné teplo. Videl som svetlo. Žeby na konci tunela? Umieram? Pomyslel som si a zaboril ruky do opadaného dubového lístia.
Začal som pociťovať chlad.! Pozviechal som sa a otrel si krvavé ruky o nohavice, ktoré boli na kolenách deravé a krvavé. Ohliadol som sa okolo seba. Nevedel som kde som sa práve ocitol. To miesto bolo prapodivné. Jedena jeho časť bola zasnežená, na druhej sa sneh topil a kvitli snežienky a iné kvety, tretia bola pokrytá čerstvou zelenou trávou a štvrtá, v ktorej som stál bola pokrytá jesenným lístím starých dubov nado mnou.
Pretrel som si oči či sa mi to nesníva. Nie nesnívalo, no pre istotu som sa štipol a bolelo to. Nie je to sen, ale realita. Pomyslel som si a zavrel oči:
Vybavil som si seba! Kráčal som ďalej a predral sa krovím...
Otvoril som oči a rozhliadol sa. Pred sebou som mal husté krovie, ktorým som sa mal údajne predrať. Spravil som to. Ocitol som sa na jasnozelenej lúke s veľkým čistým vodopádom. Vôňa čerstvej trávy ma udrela do nosa. Príjemný čerstvý vzduch ma hladil po tvári. Vôňa jari bola taká výrazná až som si kýchol.
Bol som si istý, že ma niečo sleduje. Znovu som zavrel oči:
Stál som tam kde stojím. Dýchal som čerstvý vzduch a zrazu ma niečo priklincovalo k zemi a priložilo mi ostrú dýku na krk...
Otvoril som oči, nadýchol sa a uskočil na stranu práve včas. Na zem dopadla postava v čiernom rúchu. Skočil som a priklincoval ju k zemi ja. Zavrel som oči a nič som nevidel. Nič nehrozilo.
Obrátil som osobu zaodetú do čierneho plášťa a bola to ona. Kráľovná vodopádu, ako som ju nazval. Vždy keď sa mi o nej snívalo bola pri vodopáde a lákala ma k sebe.
Teraz ležala na zemi podo mnou a snažila sa vykrútiť. Sedel som na nej obkročmo a rukami jej držal zápästia. Zo zovretia pravej ruku jej vypadla ostrá dýka. Zadíval som sa jej do jasnomodrých vábivých očí.
"Kto si?!" šepla nahnevane.
"Som Samuel! Samuel Nogard. A kto si ty?" šepol som ticho.
"Som Emaulet, strážkyňa vodopádu!" upresnila. "Ako si sa sem dostal Samuel Nogard?"
"Neviem!" mykol som plecami. "Spadol som sem a doviedlo ma sem moje vnútorné videnie, alebo čo to vlastne je..." zasmial som sa a sledoval ju. "Snívalo sa mi o tebe..." šepol som a ani neviem ako pustil som ju a obaja sme stáli.
Sledovala ma ostražito no s údivom. Vyzerala akoby premýšľala nad niečím dôležitým. Chytila ma za krk a odhrnula z neho vlasy i kabát. Zhíkla. Zľakla sa. Chytila ma za ruku a ťahala ma niekam k vodopádu.
"Poď so mnou!" prikázala a ja som sa nechal viesť. Naše kroky smerovali k vodopádu. Pustila mi ruku a zmizla za vodnou stenou.
Zavrel som oči a videl som sa ako prechádzam vodopádom. Otvoril som ich a prešiel ním. Nasledoval som ju temným tunelom. Okolo pavučiny, pavúky, vlhko a prapodivné ornamenty pokryté prachom času. Viedla ma tunelom a jeho nekončiacimi chodbami a zákrutami.
Bol som zvedavý kam ideme a tak som sa ozval: "Kde ma to vedieš Emaulet?"
"Do dediny!" odvetila tvrdo.
Ďalej som mlčal a kráčal som ticho za ňou až, kým sa tunel neskončil. Boli sme na vysokej modrej skale a pod nami sa v údolí rozprestierala dedina. Budovy boli vysoké, pospájané lanovými mostmi.
Pomaly som kráčal strmými schodmi vedúcimi až do dediny.
Keď sme zišli dole zložila si čiernu kapucňu a odkryla biele vlasy. Zistila, že ju pozorujem a tak sa neisto usmiala a zastrčila si pramene snehových vlasov za ucho. Bolo na vrchu zašpicatené. Elfka. Bol som v ríši Elfov?
Usmial som sa na ňu a kráčal za ňou. Viedla ma k jednému tajuplnému domu. Otvorila mahagónové dvere a vošli sme dnu.
"Stará mama!" zvolala Emaulet. "Stará mama! Priviedla som návštevu." Nikto sa jej neozval. "Má znamenie Draka!" Keď to vyriekla, spoza rohu prišla postaršia pani.
Pristúpila ku mne a prehliadla si môj krk, presne ako predtým Emaulet.
"Kde si ho našla?" spýtala sa starena chrapľavým hlasom.
"Pri vodopáde." šepla.
"Presne ako káže proroctvo. Máme nádej." šepla a prezrela si ma.
"O čom to hovoríte? Som vari v dajakej šou?" trepol som neveriacky.
"Uvidíš. Zajtra začneme s tvojim výcvikom." riekla starena a šibalsky sa usmiala.
Keďže už bol večer zaviedla ma do jednej bielej izby, v ktorej bola len posteľ a skriňa. "Dobrú noc!" šepli mi obe.
"Aj vám!" riekol som unavene a zvalil sa do perín. Veľmi dlho som nemohol zaspať, ale nad ránom sa mi to podarilo. Zatvoril oči a sníval sen. Sen o bolesti, biede a krviprelievaní...

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Casion Casion | Web | 8. září 2012 v 22:29 | Reagovat

jéé to je fakt super ako ho jeho sny zaviedli do čarovej ríše :D

2 melaficent melaficent | Web | 8. září 2012 v 22:36 | Reagovat

Užasné :-)

3 Jouer Jouer | Web | 9. září 2012 v 9:09 | Reagovat

Wow! To je opravdu nádherné. :-) Aj já bych chtěla mít nějaké takové sny. :D

4 Pandora Irrain Pandora Irrain | Web | 9. září 2012 v 13:28 | Reagovat

Čítala som ju už ráno, je super :)

5 Faint Faint | Web | 12. září 2012 v 19:29 | Reagovat

Super! Nechceš z toho urobiť kapitolovku? :) trocha mi to pripomína jednu knižku...

6 Angela Angela | E-mail | Web | 18. srpna 2013 v 11:34 | Reagovat

Je to skvělé! Zajímavé, jak ho sny zavedly do čarovné říše, taky bych to brala. :D Jsem zvědavá na ten výcvik, co nejdřív se musím vrhnout na další kapitolu... :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Obrázky k článkom používam z dev, tbl a wht, pri iných zdroj pripíšem.

↑↑↑ by Knihofil18↑↑↑
↑↑↑Lexi↑↑↑
↑↑↑ by NikaRoovy↑↑↑