Blog je chránený autorským právom, preto je prísne zakázané kopírovať jeho obsah!!!
Pre nedostatok času Yasemin prestáva písať poviedky na prianie,iba ak by ju objednávka zaujala!

Ako lev a had (part ten)

10. srpna 2012 v 7:00 | Yasemin Other Van de Notte |  Ako lev a had (A.L.A.H.)
Saluuut!!!
Bez okolkov, rozhodla som sa potešiť, niečo málo priaznivcov A.L.A.H.a (Prednastavené)
PS: Ikonku mi urobila Penelope za čo jej som nesmierne vďačná... :D
Ikona:
Názov:Ako lev a had
Autor:Yasenim Other Van de Notte
Časť:desiata
Spokojnosť:80%

Akolev a had

Schytila ďalšiu knižku zo zásoby a vykročila na chodbu. Tučná dáma sa na ňu prívetivo usmiala a už už niečo chcela povedať, lež mladá študentka ani okom o ňu nezavadila, nieto ešte aby ju počúvala.

Rázne vykročila a vytratila sa z hradu. Skoro celý deň sa len tak prechádzala a čítala si knihu: Dlhá je cesta domov od Willa Norhta. Skočila si len na obed a už zase sa prechádzala po zasnežených bradavických pozemkoch. S knihou v ruke a kabátom na sebe sa obrátila a namierila si to rovno k zúrivej vŕbe. Rezkým krokom sa dostala až k mohutnému stromu. Nevedomky sa usmiala a spravila krok k nej. Pristúpila ku kmeni a prstami pohladila starú kôru stromu. Vietor prefúkol jej konáre a dievčaťu sa zazdalo, že vŕba vzdychla trápením. Prešla prstom po starých záhyboch na kôre a pohliadla vozvysok. Pousmiala sa a pokračovala v ceste. Sneh vŕzgal pod jej nohami, čo spôsobilo, že znervóznela. O nedlho však zastala. Vietor ju ovanul a postrapatil jej biele vlasy. Nadýchla sa a kľakla si do snehu. Spod kabáta vylovila prútik a pod najbližším stromom roztopila sneh. Chladnú zem ešte zabezpečila ohrievajúcim kúzlom, až potom sa posadila a pohrúžila sa do knihy.
Stmievalo sa ale jej sa stále nechcelo odísť z tohto pokojného miesta. Voda bola zamrznutá. Biely ľad pôsobil tak upokojujúco. Vôbec nesnežilo a vietor nebol taký ostrý ako inokedy. Občas sa pohrával so stránkami muklovskej knihy, kôpkami snehu, či s vlasmi zaneprázdnenej slečny. Očami sa vpíjala do textu. Keď sa jej v prítmí zle čítalo, jednoducho si na text posvietila prútikom. Avšak, ochladilo sa. Vietor sa razom zmenil z jemného ma pekelne ostrý a ľadový. Začalo prudko snežiť. Ľadové vetrisko začalo skuvíňať. Yasemin dočítala posledné slová poslednej kapitoly a zaklapla knižku. Postavila sa a zažmúrila so šera. Začula praskot konárov a vŕzganie snehu. Srdce jej splašene bilo a ona sa oprela o strom. Uvedomila si, že spravila chybu, ktorá ju môže stáť aj život. Ako sa postavila prútik jej vypadol a teraz ho nevidela. Vedela, že v okolí sa potulujú vlkolaci. Zalapala po dychu. Konáre zapraskali na troch miestach naraz. Z krovia oproti nej sa vynorila hnusná vlkolačia hlava. Zľakla sa. Po jej pravici aj ľavici úž krúžili ďalší dvaja. Vyčkávali a striehli na každý jej pohyb. V duchu zakliala a roztriasla sa. Spoza seba začula rýchle kroky. Bála sa. Vysoké stvorenia boli blízko a niekto za ňou veľmi rýchlo bežal. Ozvalo sa hlasité prasknutie a kliatba. Niekto zaútočil na potvory, ktoré sa vzdialili.
"Lumos!" zašepkal niekto za stromom. Kroky sa ozývali čoraz hlasnejšie až nakoniec zastali. Niekto jej svietil prútikom priamo do tváre. Rukou si zakryla oči, až kým dotyčný neodklonil prútik. Celá sa chvela od strachu. Rozdýchavala sa. Obrátila zraky k osobe, ktorá ju zachránila. Neverila vlastným očiam. Vydýchla ďalší obláčik pary a ustráchane sa pousmiala. Do očí sa jej nahrnuli slzy. Amycus Carrow sa na ňu nepatrne usmial. Neovládla sa a hodila sa mu okolo krku. Tuho ho objala a zavzlykala. Neisto sa dotkol jej pása a privinul si ju bližšie. Oprela si hlavu o jeho rameno. Vdýchla tú omamnú vôňu jeho kolínskej.
"Ďakujem." šepla a pozrela mu do očí. "Ale prečo?" spýtala sa.
Len sa usmial, vzal si jej tvár do dlaní a pobozkal ju na vrch hlavy. Objal ju tuhšie a jamne sa pohojdával zo strany na stranu. Jemne na ňu pritlačil aby sa oprela o strom. Vzal si jej tvár do rúk a hľadel jej do očí. Priam sa do nich vpíjal.
Pobozkal ju na čelo a s prívetivým úsmevom jej pošepol do ucha: "A tak sa vlk zaľúbil do jahniatka."
"Šialené, samovražedné jahňa." zasmiala sa zvonivým smiechom a on ju pohladil po sánke.
"Sprostý, masochistický vlk." Pobavil sa na tom.
"Bé..." zasmiala sa Yasemin a pritúlila sa k nemu. Oprela si o neho hlavu a pravidelne dýchala. "Poďme dnu, je mi zima." zašepkala, na čo prikývol. Ohla sa pre prútik a zavesená na jeho ruke kráčala s ním do hradu. Zastali v záhrade a ani jeden netušil, že ich sleduje pár zelených očí.
"Nemali by ma s vami vidieť." šepla smutne.
"Len sa neboj." povedal a pobozkal ju na ústa. "Nikto tu nie je." pohladil ju a naklonil sa. "Ale priprav sa na kopu trestov so mnou." pošepol jej do ucha a usmial sa.
"Hmm... Určite už budem chodiť načas." zasmiala sa a pobozkala ho. "Idem." oznámila a zvrtla sa. Namierila si to rovno do klubovne. Už, už chcela vyriecť heslo, lenže si spomenula, že nemá knihu. Otočila sa a zbehla po schodoch dole. Zahla za roh a takmer prevalcovala Amycusa. On sa len usmial a pohrozil jej ukazovákom. Usmiala sa. Bez slova jej podal knihu s pozdvihnutým obočím a otočil sa na opätku. Chvíľu sa za ním dívala a potom sa vrátila.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Chloe Chloe | 10. srpna 2012 v 14:41 | Reagovat

Krásná kapitola. Moc jsem si ji užila. Rychle sem s další ;-)

2 Casion Casion | Web | 11. srpna 2012 v 17:42 | Reagovat

jéé :D tak konečne sa to medzi nimi pohlo k dobrému :D

3 Casion Casion | Web | 11. srpna 2012 v 17:42 | Reagovat

jéé :D tak konečne sa to medzi nimi pohlo k dobrému :D

4 Henry A. Henry A. | E-mail | Web | 12. srpna 2012 v 20:21 | Reagovat

Nádherné , opravdu vystihnuté a krásně napísané. Chci další kapilotu , jsem napnutý ...

5 be-memories be-memories | 16. srpna 2012 v 21:57 | Reagovat

Veľmi pekná kapitola :D už aby si došla domov a popridávala ďalšie :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Obrázky k článkom používam z dev, tbl a wht, pri iných zdroj pripíšem.

↑↑↑ by Knihofil18↑↑↑
↑↑↑Lexi↑↑↑
↑↑↑ by NikaRoovy↑↑↑