Blog je chránený autorským právom, preto je prísne zakázané kopírovať jeho obsah!!!
Pre nedostatok času Yasemin prestáva písať poviedky na prianie,iba ak by ju objednávka zaujala!

Ako lev a had (part eleven)

14. srpna 2012 v 7:00 | Yasemin Other Van de Notte |  Ako lev a had (A.L.A.H.)
Saluuut!!!
Bez okolkov, rozhodla som sa potešiť, niečo málo priaznivcov A.L.A.H.a (prednastavený)
PS: Ikonku mi urobila Penelope za čo jej som nesmierne vďačná... :D
Ikona:
Názov:Ako lev a had
Autor:Yasenim Other Van de Notte
Časť:jedenásta
Spokojnosť:80%

Akolev a had

Otočila sa a zbehla po schodoch dole. Zahla za roh a takmer prevalcovala Amycusa. On sa len usmial a pohrozil jej ukazovákom. Usmiala sa. Bez slova jej podal knihu s pozdvihnutým obočím a otočil sa na opätku. Chvíľu sa za ním dívala a potom sa vrátila.


"A kdeže si toľko bola?" spýtala sa Tučná dáma z obrazu.
"Na vonku." odvetila a ukázala na knihu. "Čítala som si muklovský román."
Tučná dáma sa zamyslela a po chvíli prehovorila: "Veľa čistokrvných romány nečíta. Teda okrem teba asi nikto nečíta romány od muklov. Je to podivné."
Dievčaťu už na jazyku rástla štipľavá poznámka, ale bola príliš euforická na to aby sa správala hnusne. Proste sa usmiala a šepla: "Zlatý lev."
Na čo sa tučná dáma zamračila a postila ju dnu. Yasemin vošla a celá naradostená z toho, že jej Amycus opätoval city sa pobrala do postele. Ľahla si a tupo zízala do stropu. Ráno ešte ani netušila, čo by sa mohlo stať a teraz sa tu usmievala ako zmyslov zbavená.
Zívla si do ticha a úplne vyčerpaná sa zachuchmala po deky.
Kým spala sníval sa jej hrozný sen. Snívalo sa jej o tom, čo by sa stalo keby Amycus neprišiel. Ale to bol len začiatok. Jej mŕtve telo prekryla čierno-čierna tma.
Začalo sa jej snívať, niečo úplne iné. V sne videla zhrozené tváre spolužiakov i učiteľov. Najviac ju však zarazila jediná. Nevillova. Díval sa na ňu s určitým odstupom, nehou, nepochopením a značný podiel v pohľade malo zhnusenie a nenávisť. Potom uvidela seba. Odetú v čiernom úbore zloženého z obtiahnutých nohavíc, flanelovej košele a plášťa, ktorý odkrýval pravú ruku. Bol v nej prútik. Keď ním mávla všimla si znamenie zla na zápästí. Kráčala v prednej línii smrťožrútov, keď tu zazrela záblesk zeleného svetla a upadla do čierno-čiernej tmy.
Dievčina s belasými vlasmi sa s krikom posadilo. Na čele sa jej perlil pot. Triasla sa a zažmúrila do tmy. Niečo sa v nej pohlo.
Yasemin zdrapila prútik a šepla: "Lumos!" Ihneď sa rozsvietilo a dievčina zbadala, že na nohách postele sa jej uvelebila mačka so zelenými očami.
Pretrela si čelo a nevnímajúc to čudo na nohách si opäť ľahla. Nadýchla sa a pod vplyvom ukrutnej únavy zaspala krehkým spánkom.
Cítila, že ju niekto sleduje. Počula kroky okolo postele, ale nemohla otvoriť oči. Z úst jej vychádzali vzlyky. Bolo jej chladno. Keď kroky ustáli a nikoho necítila, chcela pokojne spať, ale nedalo sa. Neustále cítila, že spať nemôže.
***
Keď sa prebudila bolo jej zle. Yasemin bola bledá akoby sa vyváľala vo vápne. Len tak tak sa dotackala ku skrini. Vytiahla bledomodré rifle a tmavé tričko s dlhými rukávmi a nápisom Lions. Keď sa obliekla striaslo ju a hodila na seba aj čierny sveter. Bola unavená a smädná. Pozrela na veľké hodiny. Prekvapilo ju, že vstala tak neskoro. Bolo sa desať minút deväť hodín.
"Určite v jedálni budú slizolinčania." povedala smutne ale bola príliš unavená a docela aj hladná aby sa im chcela vyhnúť. Ledva sa učesala-zviazala si vlasy do copu.
Vyšla z klubovne, preliezla cez otvor za obrazom z nečujne pozdravila Tučnú dámu. Dievča so snehovými vlasmi sa šuchtalo po chodbe a zvierala si brucho. Bolelo ju brucho, cítila sa neistá. Keď sa obzrela okolo a nikoho nezbadala, oprela sa o chladný múr a zviezla sa na podlahu. Prešla ňou triaška. Sprudka nasávala mrazivý vzduch do pľúc. Až ju boleli. Začula kroky a tak sa pozviechala. Yasemin sa pustila do kroku. Pritiahla si pletený sveter a sledovala svoje nohy. Plietli sa jej a tak si dávala pozor. Vysoké čižmy klopkali po mramorových dlaždičkách. Keď konečne dorazila do veľkej siene zaregistrovala pohľady plné opovrhnutia smerom od slizolínskeho stola. Sadla si k tomu správnemu a podoprela si hlavu bledou rukou. Nemotorne si naliala tureckú kávy a pred seba si položila zlatistý croisant. Odpila si voňavej kávy a odhryzla z croisantu. Prišlo jej zle. Spýtavo vzhliadla k učiteľskému stolu, lež sedel tam len profesor Fitwick.
Odsunula tanier a dopila kávy. Začula rehotanie chalanov. Obzrela sa. Ukazovali na ňu prstom a niekto jej dokonca zažal nadávať. Jedine Pansy bola ticho.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Casion Casion | Web | 14. srpna 2012 v 11:10 | Reagovat

chudák... rada by som vedela čo sa jej to stalo...

2 Casion Casion | Web | 14. srpna 2012 v 11:13 | Reagovat

jéé veľmi pekne ti ďakujem za pochvalu mojej poviedky :D :D

3 Casion Casion | Web | 14. srpna 2012 v 19:39 | Reagovat

ak máš čas budem rada, keď sa pozrieš na toto :D

http://www.shopmybook.com/cs/Janka-Kolenov%C3%A1/Vo-v%C3%ADre-m%C3%A1gie---Zv%C3%A4zok-prv%C3%BD

4 be-memories be-memories | 16. srpna 2012 v 22:02 | Reagovat

Nemám slov ..... :D :D som zvedavá ako to celé dopadne :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Obrázky k článkom používam z dev, tbl a wht, pri iných zdroj pripíšem.

↑↑↑ by Knihofil18↑↑↑
↑↑↑Lexi↑↑↑
↑↑↑ by NikaRoovy↑↑↑