Blog je chránený autorským právom, preto je prísne zakázané kopírovať jeho obsah!!!
Pre nedostatok času Yasemin prestáva písať poviedky na prianie,iba ak by ju objednávka zaujala!

Ako lev a had (part seven)

14. července 2012 v 20:46 | Yasemin Other Van de Notte |  Ako lev a had (A.L.A.H.)
Salut :D
Dnes som v celkom dobrej nálade a tak vám tu dám ďalšiu časť, čo poviete? :D
PS: Ikonku mi urobila Penelope za čo jej som nesmierne vďačná... :D
Ikona:
Názov:Ako lev a had
Autor:Yasenim Other Van de Notte
Časť:siedma
Spokojnosť:80%

Akolev a had

Ste v poriadku slečna?" spýtala sa podozrievavo.
"Áno madam. Mohla by som už ísť?" spýtala sa Yasemin prosebne.
"Vidím, že ste v poriadku ale predsa..." začala sa vyhovárať.
"Prosím vás, nechcem tu ostať." nedala sa Yasemin odbiť.
"Tak dobre." šepla. Otočila sa a niečo si mrmlala popod nos.
"Ďakujem pekne." šepla zdvorilo bielovláska a šla sa strojiť.

Keď kráčala chodbou, pýtala sa sama seba či radšej nemala ostať, ale už je neskoro. Mykla plecami a pokračovala v ceste. Na opačnej strane chodby sa zjavil on. Amycus Carrov.
Toho vážne stretnúť nemusím! Pomyslela si a vztýčila bradu. Všimla si, že sa pobavene usmial. Sklopila zrak a ticho kráčala. Sama za začudovala, keď okolo nej len tak prešiel a ani si ju viac nevšimol. Ovanula ju známa vôňa jeho kolínske. Obzrela sa za ním, no on kráčal bez povšimnutia ďalej.
Zamračila sa, ale to už bola pri schodoch. Nechcela to rozoberať a tak vykročila do spoločenskej miestnosti. Preliezla cez otvor za obrazom a kráčala priamo do izby. Sadla si na posteľ a snažila sa rozpamätať, čo sa stalo po hádke s riaditeľom. Chvíľu tuho premýšľala a nakoniec sa rozpamätala. Striaslo ju ako si spomínala na tú mučivú bolesť. Zamyslela sa znovu. Lakte si oprela o nohy a hlavu si vložila do dlaní.
Kto bol ten muž? Ten hlas, taký jemný a povedomý. Prečo stále neviem prísť na to kto to bol? Komu patril? Pýtala sa sama seba. Predsa len to chcela vedieť. Chcela vedieť, vďaka komu sa jej srdce roztĺklo ako zvon. Usmiala sa nad tou chvíľkou a stisla si zápästie, ktoré jej zvieral. Pokrútila hlavou a vzdychla si. Týmto sa neoficiálne vzdala. Vstala a podišla k nočnému stolíku. Otvorila zásuvku a spod hromady učebníc vytiahla malú knižku v otrhanom čiernom obale. Pevne ju uchopila a vrátila sa späť do klubovne.
Posadila sa do kresla oproti krbu a očami prebehla chrbát knihy. Pýcha a predsudok Jane Austen.
Zovrela otrhanú väzbu muklovského románu a otvorila ju na prvej strane. Síce tú knihu čítala najmenej sto krát, nedala na ňu dopustiť. Ponorila sa do čítania a ani nevnímala čas.
Keď konečne knižku zavrela s hrôzou zistila že je už šesť dvadsať. Nahlas zanadávala a rýchlo vbehla do kúpeľne. Rozčesala si vlasy a nechala ich voľne padať až na chrbát. Umyla si zuby a tvár. Ani sama nevedela prečo, no automaticky použila špirálu a jemnú vrstvu make-upu a púdru, čím zakryla škaredú modrinu. Skontrolovala sa v zrkadle. Oblečené mala čierne nohavice, sivú károvanú košeľu s čiernym opaskom, znovu čierne kozačky s cyklámenovou šnúrkou-jej najmilšie- a čierny svetrík. Uhladila si oblečenie a vošla do miestnosti.
"Do čerta!" skríkla keď bolo šesť tridsať jeden.
Vybehla tajným vchodom a bežala chodbami. Líca jej sčerveneli. Trielila okolo Filcha tak, že ho takmer zhodila. Niečo za ňou zakričal, no nevenovala mu pozornosť. Keď už bola tesne pred cieľom (teda asi ešte 50 metrov), len o vlások minula zachmúreného riaditeľa.
"Ste normálna?" zahriakol ju. "Kam tak letíte?" spýtal sa jej mrazivým hlasom.
"Ja..." zasekla sa. "Mám trest s pánom Carrowom a meškám." vysvetlila.
Prevrátil oči v stĺp a obrátil sa. Yasemin neváhala a dobehla k dverám. Už bolo tridsať sedem. So strachom zaklopala na dvere, no nik sa neozval. Znovu zaklopala ale nikto neotváral. Sklopila zrak a všimla si, že spopod dverí vychádza svetlo. Je tam hajzel! Pomyslela si a zopakovala márny pokus ešte dva krát. Keď neotváral stisla kľučku a vošla dnu bez pozvania.
Amycus sedel za svojim stolom a ani neráčil zdvihnúť zrak od papierov. Podišla k nemu, pred stôl a chvíľu ho mlčky pozorovala. Hlavu mal sklonenú a tak mu nevidela do tváre. Videla len hnedo-zlaté vlasy. Nemohla tak zhodnotiť jeho výraz. Srdce jej bilo niekde v krku. Premýšľala čo by mala urobiť. Bojovo vystrčila bradu a prejavila svoju drzosť. Sadla si do kresla oproti nemu a prehodila ľavú nohu cez pravú.
"Tak som tu." prehovorila na neho nebojácnym hlasom.
"Meškáte a to dosť dlho." zahriakol ju no nepozrel sa na ňu.
"Ospravedlňujem sa, ale zaspala som." zaklamala. "Po..." odmlčala sa a hľadala správny výraz. "Po stretnutí s vašou sestrou som bola na ošetrovni a keď som sa vrátila bola som veľmi vysilená." zatĺkala, no sčasti to bola pravda.
"Ale nevravte." povedal príkro a konečne sa na ňu pozrel.
Zahľadela sa mu do pieskovo hnedých až zlatých očí. Nevedela sa rozhodnúť k čomu ich prirovnať. Či k farbe karameliek a či k farbe mokrého púštneho piesku. Srdce jej bilo ako zvon zo Cincinnati z kostola St.Francis de Sales a v bruchu jej poletovali tisíce motýľov. Na sucho prehltla, lebo nevedela vysvetliť svoje pocity.
Nadýchla sa a prehovorila drzým tónom: "Ale vravím!" Čo Amycusa zarazilo.
"Tak prídete o osem minút neskôr a ešte ste drzá?" rozkričal sa.
"Tak pardón." riekla povýšeneckým tónom a rozhodila rukami. Hneď na to to oľutovala no nič sa nedalo robiť. "Tak mám odísť, keď vám tu zavadziam?" spýtala sa trpko, čim sa napätie vyostrovalo.
Profesor sa zamračil a vstal. Skrížil si ruky na prsiach a dookola ju obišiel. Zastal po jej pravici.
"To by som vám urobil láskavosť, lenže toto je trest slečna." Povedal to tak kruto až ju zmrazilo.
Ani si nevšimla ako už stihol vytasiť prútik.
"Crucio!" zakričal a dievča už prepadli ukrutné bolesti. Nevydala ani hláska, čo trvalo asi pár minút. Potom len tíško sykla.
"Dúfam, že ste spokojná mladá dáma." dobiedzal.
Narovnala sa a odsekla: "Veľmi." Za čo si zaslúžila ďalších pár minút Crucia.
Keď odklonil prútik, oprel sa o stôl a ruky skrížil na prsiach.
"Toto ste očakávala?" vyrýval. "Ak nie, môžeme ešte pridať na grádoch." Uškrnul sa.

Tak, hádam sa vám ďalšia časť páčila....
A ak budú komentáre, bude aj ďalšia .....
Avec l´amour Votre Yasemin.....
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Chloe Chloe | Web | 15. července 2012 v 6:44 | Reagovat

Páni, koukám, kolik mi toho uteklo. Ale všechno jsem to dohnala a završila touhle jedinečnou kapitolou.
Vím, že už jsem to říkala mockrát, ale miluju atmosféru, jakou umíš ke každé povídce dát. Člověk má vážně pocit, jako by to na něj všechno dýchalo, jako by doopravdy cítil a viděl všechno, co hlavní hrdina. A to je podle mě jedinečná vlastnost. Vážně tuhle povídku miluju, tak lidi hezky komentujte, protože to bez ní dlouho nevydržím ;-) :D

2 be-memories be-memories | 15. července 2012 v 15:47 | Reagovat

Je to nádherné už sa teším na ďalšiu časť :D Zatial sa to vyvýja všeliako tak dufam že mi ju nezabiješ ako ty máš v obľube :D :D Ale tato časť je vážne krásna :D :-P  :-P  :-P  :-P  :-P

3 melaficent melaficent | Web | 15. července 2012 v 17:34 | Reagovat

Dokonalé... Som zvedavá, ako to bude ďalej :D Pohni :D

4 Simar Simar | Web | 15. července 2012 v 17:40 | Reagovat

Moc se mi to líbilo! :-) Prej můžeme přidat ještě nějaké grády :D To bylo moc pěkné, že už se trošku vzepřela a nedala na sobě moc znát bolest a tak! :)

5 Casion Casion | Web | 15. července 2012 v 19:34 | Reagovat

chúďa, za chvíľu meškania taký trest... ale tá jej drzosť sa mi páči :-D

6 NikaRoovy NikaRoovy | Web | 18. července 2012 v 10:09 | Reagovat

Wow! Krásná povídka, moc se povedla. Poslední dobou povídky HP miluju.. :-)

7 Xavier Fender Xavier Fender | Web | 23. července 2012 v 20:34 | Reagovat

Podle rubriky - drabble - bych čekal, že povídka bude krátká. :-D Nemám nic proti dlouhým povídkám, ale přijde mi to zavádějící. ;-)

Povídka to není špatná ... místy mi přijde poměrně zdlouhavá, ale stále zajímavá. ;-)

Místo věty  "Tak mám odísť, keď vám tu zavadziam?" jsem původně četl  "Tak mám odísť, keď vás tu zavraždím?" :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Obrázky k článkom používam z dev, tbl a wht, pri iných zdroj pripíšem.

↑↑↑ by Knihofil18↑↑↑
↑↑↑Lexi↑↑↑
↑↑↑ by NikaRoovy↑↑↑