na Blog.cz

Merhaba :D

TšK dnes nebude, lebo sa mi podarilo vymazať celú kapitolu :D :D

Tak mám tu sľubovanú romancu :D Na želanie pre Simar. Zadané bolo niečo so Severusom tak hádam budeš spokojná :D Snažila som sa :D

Žáner: Romantika

Hlavný pár: Simone de Blanc/Severus Snape

Obdobie: 7. ročník Harryho Pottera

Spokojnosť: Asi tak 60%

Názov: Od Znovu

Na krajinu padol súmrak. Slnko zachádzalo, ale Simone o tom ani len netušila. Odtiaľ kde teraz bola, nebolo vidno oblohu, slnko či hviezdy. Obklopovali ju tmavé, studené a holé steny. Vzduch bol zatuchnutý a ťažký. Simone sedela na chladnej, špinavej zemi. Kolená si objímala rukami, hlava sklonená a srdce naruby. Čelom sa dotýkala kolien dlhých nôh. Slané slzy jej stekali po špinavej tvári. Zodvihla hlavu a chrbtom ruky si ich utrela.

"To je znak slabosti." povedala sama pre seba. Hrdo vystrčila bradu a pousmiala sa nad spomienkou, keď jej otec túto vetu opakoval aj niekoľko krát za deň. Odvrátila tvár a v mláke na dlážke zbadala svoj odraz. Hnedé vlasy, miestami až ryšavé inde pár pramienkov čiernych vlasov sa teraz skôr podobali na špinavú kopu slamy. Z krémovej hebkej pokožky sa stala špinavá a tvrdá koža. A z večne žiarivých modrých očí sa stali smutné a červené čudá vsadené na miesto, kde by mali byť oči. Striaslo ju nad tým ako teraz vyzerá. Prstom si prešla po širokých, teraz tak suchých, popraskaných perách, ktoré boli takmer biele.

Kde sa podel ten život? Pomyslela si a schúlila sa na zemi. Mohla tu byť aj vyše dvoch mesiacov, lež nevedela to presne. Občas, keď spala jej niekto doniesol vodu a chlieb, malý krajec no vždy bol chutný a teplý.

"Aké by to asi bolo, opäť učiť na tej milovanej škole čarov a kúziel?" povzdychla si a predstavila si tie známe rokfortské múry. Spomenula si, že bol len prvý september, keď ju uniesla tlupa smrťožrútov.

Do očí sa jej vohnali slzy pri spomienke na svojho kolegu. Na večer, keď ho videla naposledy. Niečo sa v ňom vtedy prebudilo, keďže ju pohladil po líci a perách. Simone na sucho prehltla a objala si kolená. Hlavu sklonila tak, že sa o ne čelom opierala. Začula, že dvere zavŕzgali, no nepohla sa. Niekto kráčal po chladnej kamennej podlahe priamo k nej. Zdvihla hlavu a pred sebou uvidela tak známu postavu v čiernom habite. Nepatrne sa pousmiala, no muž s havraními vlasmi si zachoval kamennú masku. Avšak, čierne oči ho prezradili-zaleskli sa. Mladej učiteľke z Francúzska sa roztancovalo srdce. Búšilo tak silno, až sa jej zdalo, že ho počuje aj sám majster elixírov. Vstala a zahľadela sa svojmu bývalému kolegovi do čierno-čiernych očí. Tváril sa však odmerane. Chcela ho objať a povedať mu, čo k nemu cíti. Už, už chcela zašepkať jeho meno, no nestihla ani otvoriť ústa, keď dnu vstúpil ďalší muž. Pozrela na neho a hneď v ňom spoznala Luciusa Malfoya. Vysoký štíhly muž, blond vlasy mu padali na chrbát a v ruke zvieral svoju vychádzkovú palicu.

"Simone de Blanc!" oslovil ju zdvorilo.

"Lucius Malfoy!" odvetila mu na pozdrav a automaticky sa jemne uklonila. Pousmiala sa a prekrížila si ruky na prsiach.

"Pán Zla ťa chce vidieť slečna." oznámil Severus, ktorému sa zdal jej úsmev príliš koketný.

"A čo mi chce?" obrátila sa k terajšiemu riaditeľovi Rokfortu a naširoko sa usmiala. Lež tým jej však praskla spodná pera, z ktorej následne začala tiecť krv cícerom.

"Vreckovku?" ponúkol galantne Lucius a pravou rukou jej podal bielu vreckovku.

"Ďakujem!" poďakovala sa a vreckovku si priložila k perám.

"Myslím, že by ste sa mala najskôr umyť." predniesol Malfoy a ukázal na dvere. Simone prikývla a vyšla na chodbu.

"Severus, odveď ju k Narcise!" prikázal pán domu a rezkým krokom odišiel.

"Poďte za mnou!" šepol vysoký majster elixírov a dal sa kráčať po chodbe vpred.

"Čo je nové na Rokforte, Severus?" oslovila ho a pridala do kroku aby sa držala hneď po jeho boku.

"Nič." odvetil stroho.

"Kto mi zabral Zvyky moklov?" nedbala na jeho strohosť a ševelila zvesela.

"Alecto Carrowová." odvetil skleslo.

"Tá Alecto?" spýtala sa zhrozene.

Neodpovedal a tak ho zastavila.. Postavila sa pred neho a naliehala: "Odpovedz!"

"Áno." odvetil, no do očí sa jej nepozrel.

"Ako si to mohol tým deťom urobiť, Severus?"

Neodpovedal. Schytila ho za bradu a donútila aby sa na ňu pozrel. "Odpovedz mi!"

"Musel som."

Simone si len odfrkla a odvrátila zrak. "Tak ty si musel." osopila sa na neho.

"Ty to vôbec nechápeš." odvetil naliehavo a zovrel jej plecia.

"Nie to ty!" Odvrátila tvár. Nadýchla sa. Vzala si jeho tvár do dlaní a riekla: "Musíš ma vziať späť do školy."

"Predsa vieš, že to nie je také ľahké, Simone." bránil sa.

"Prosím, Severus. Prosím! Kvôli deťom." prosila a do očí sa jej nahrnuli slzy.

"Uvidím čo sa dá robiť."

Usmiala sa s naklonila sa k nemu. Pootvorila ústa a šepla mu do ucha: "Ďakujem!"

Len prikívol a pokynul až ho nasleduje. Kráčal hore schodmi, na ktorých sa rozprestiaral zelený koberec, takisto ako všade na chodbách. Vyšli na horné poschodie. Aj tu boli steny obložené cédrom. Zastali na konci dlhej chodby, pred tmavými dverami vedúcimi do izby panej domu-Narcisi. Zaklopal na tvrdé drevo a o malú chvíľku otvorila Narcisa. Usmiala sa, lebo vedela čo a ako urobiť. Zovrela Simone za ruku a voviedla ju do izby. Dvere sa zaklapli a Severus ostal stáť na chodbe. Oprel sa o stenu a čakal.

Trvalo skoro hodinu, kým sa dvere opäť otvorili a na chodbu vyšla Simone v celej svojej kráse. Severus si div-divúci oči nevyočil. Ani úžas nevedel zakryť. Všetko to mnohoročné sebaovládanie vyšlo na zmar.

A Simone vskutku vyzerala úžasne. Vlasy jej v drobučkých vlnkách padali až k drieku. Modré oči žiarili ani nebo za horúcich letných dní. Odetá bola v úzkej čiernej sukni, ktorá jej siahala sotva do pol stehien. Tmavomodrá blúzka len zvýraznila jej ideálnu postavu. Obuté mala čierne topánky na opätku s otvorenou špičkou a spôsobili, že jej dlhé nohy pôsobili zvodne. Usmiala sa a klopkala po chodbe. Narcisa sa vrátila k predchádzajúcej činnosti a Simone de Blanc pristúpila k majstrovi elixírov bližšie.

"Ideme?" spýtala sa. Len prikývol a bok po boku kráčali chodbou.

"Je ti jasné, že sa budeš musieť stať tým čím som ja?" spýtal sa sklamane a so slzami v očiach. Zastal.

"Ak to znamená, že deťom pomôžem, tak to spravím." riekla odhodlane a zahľadela sa mu do hlbokých očí. Odpoveď však nebola podľa jeho predstáv a už, už chcel niečo namietnuť, keď prehovorila: " Ak vďaka tomu budem môcť byť s tebou..." nedopovedala. Prerušil ju bozkom. Odtiahla sa a uprene ho sledovala.

"Urobím to." šepla a bozk mu opätovala. "Chcem byť stále s tebou." hlesla a on jej zotrel slzičku, čo sa jej kotúľala po líci.

Zovrel jej tvár v dlaniach a prihovoril sa jej: "Veď aj ja s tebou, ale toto nedopustím." Pobozkal ju vášnivo a jemne, akoby chcel vymámiť jej súhlas.

"Začnime od znovu." šepla a opäť sa na neho nalepila. Srdcia im obom splašene bili. Neboli by sa od seba odtrhli, keby nezačuli kroky.

"Od znovu a spolu." zopakoval a odtrhol sa.

Simone si napravila sukňu a narovnala blúzku, dokonca aj Severusov habit. Obaja sa teraz tvárili formálne a vážne. Nadýchli sa a vykročili vpred...

Ak by si chcela pokračovanie len napíš, rada urobím :D A ak teda chceš daj si to aj na blog ale s ikonkou (V menu)

Tak hádam sa páčilo :D