Blog je chránený autorským právom, preto je prísne zakázané kopírovať jeho obsah!!!
Pre nedostatok času Yasemin prestáva písať poviedky na prianie,iba ak by ju objednávka zaujala!

Amor exspectatis dum

4. srpna 2011 v 20:24 | Other Yasemin |  Jednorázovky

Amor exspectatis dum





Chladná piatková noc a v prístave bolo len pár mačiek, vtákov a nikto živý. Eric stál na móle a chladný vietor mu vial do tváre. Šum mora ho upokojoval a on sa zhlboka nadýchol. Striebristý mesiac len slabo osvetľoval jeho belasú pokožku. Pozdvihol zrak k nebu a prehrabol si svoje tmavé vlasy. V jeho temných očiach sa ligotali iskričky bolesti. Zaťal päste a otočil sa tvárou k pevnine a rozbehol sa preč. Bežal rýchlo a zastavil až na matne osvetlenej čistinke. Vedel že sa musí nakŕmiť ale musel sa poponáhľať. Rozbehol sa k mestu. Míňal stromy, čistinky a nakoniec dorazil k východným hraniciam. Smeroval do centra. Zastavil a zbadal svoju obeť- starca, trochu špinavého ale nemal rodinu a o to Ericovi išlo. Schytil ho v takej rýchlosti, že si ho bezdomovec ani nevšimol. Odhrnul mu špinavé mastné vlasy a zahryzol sa do jeho špinavého krku. Sal a uspokojoval páľavu v svojom krku. Krv chutila trpko po drogách ale upokojovalo to jeho "hlad"? Keď vysal poslednú kvapku krvi, zbavil sa tela. Hodil ho do popolnice, ktorú následne zapáli. Ako sa tak díval do jasných, oranžových plamienkov, ktoré sa pred ním zvŕtali v neúprosnom tanci začal si matne spomínať na časy keď bol ešte človek. Na časy spred vyše šesťsto rokov. Prúd myšlienok prerušila niečia ruka na jeho pleci. Bol to Anthony, jeho najlepší priateľ.

"Eric, čo sa deje? Čo sa s tebou deje už celý mesiac? Chýba ti?" položil mu tie základné otázky, ktoré by vysvetlili to čudné správanie.

"Nič! Anthony nič mi nie je už ti to opakujem najmenej stý krát!" mierne zvýšil hlas a z jeho očí sršali blesky.

Anthony sa nadýchol a jeho modré oči pôsobili neoblomne. "Eric veď to vidím že ťa niečo zožiera od jej smrti. Nemohol si tomu zabrániť počuješ." Chytil Erica za plecia a mykal mím dopredu a dozadu. "Preber sa. Veď vieš že sa im nemôžeš postaviť. Nemôžeš im čeliť! Pochop to!"

Eric sklopil zrak a Anthonyho zovretie povolilo. "Prečo ju zabili? Prečo?!" vykríkol zúfalo ale odpovede sa nedočkal. "Bola to moja sestra..." zúfalo šepol do ticha a padol na kolená na doblátenú zem. V hlave sa mu vybavila spomienka na neho na na ňu- jeho sestru dvojča. Obaja boli upírske dvojčatá stvorené pre potešenie nejakého upíra v čase ich osemnástich.

Pozviechal sa a bežal k vile, ktorá patrila jeho klanu. Anthony ho sledoval až dorazili na miesto.

+++

Ležal na svojej veľkej posteli ale nespal. Upíri nepotrebujú spať. Spomínal na časy keď boli s Elizabeth ešte deti. Spomienky boli také krásne až mu začali tiecť slzy.



Upíri v jeho klane sa nestíhali diviť čo sa s ním robí. Dvojčatá Walldersové všetci poznali ako veľmi silné a dôležité osoby, ktoré nedali svoje city najavo. Ale teraz Eric Walldersen plače. Plače pre svoju sestru Elizabeth Walldersenovú.

+++

Slzy ako hrach prestali tiecť prúdom riek a on sa posadil. Chcel sa pomstiť ale ako to nevedel.

Toledovci žijú Španielsku v Tolede a boli uznávaný klan niečo ako "šéfovia" upírov. Vstal a zišiel do obývacej sály a riekol klanu: "Nemôžem tu len tak stáť. Idem do Toleda!"

"Nie!" ozval sa Anthony a postavil sa z pohovky. Podišiel bližšie k Ericovi. Zastal a ich tváre sa takmer dotýkali. "Nikam nejdeš. Bezo mňa nie!" Na tvári sa im zjavil úsmev ale o chvíľu zmizol.

"Ide ešte niekto?" spýtali sa obaja naraz. Pár upírov vstalo ale iní ostali sedieť.

"Ak nechcete nemusíte ísť nie je to vaša povinnosť. Možno umriete tak sa rozhodnite." povedal Eric smutným tónom. V tom si opäť pár sadlo. Stáť ostala iba Emily Anthonyho družka. Obaja sa na seba usmiali a vybrali sa spolu s Ericom do istej smrti. Iba ak...

+++

Tí traja sedeli v lietadle smerom do Španielska. Celú cestu boli ticho a Anthony držal Emily za ruku.

+++

Boli neďaleko od Toleda a práve sa nakŕmili do sýta. Nenávisť Erica prinútila nasýtiť sa až piatimi ľudmi. Túžil byť mocný a aj bol.

Prechádzali lesom a netušili že práve vstúpili na vlčie územie. Prekročili hranicu a ocitli sa v nebezpečenstve. Pred nimi sa zjavila vlčia svorka, ktorá bránila dobro ľudí ako kmeňa tak i v okolí. Bránili ich pred upírmi, ktorí prekročili ich územie.

Eric vedel čo sa deje a radšej prehovoril ihneď : "Neprichádzame zabíjať ľudí. Prišiel som pomstiť smrť svojej sestry. Zabili ju Toledovci, len preto že sa zaplietla s človekom. Oni sú moji priatelia a preto prišli so mnou." Skončil a v tom na neho skočil jeden z vlkov na pravo od čierneko alfa samca ako predpokladal. Nebránil sa aby sa nerozpútal boj. Anthony mu chcel pomôcť ale Eric ho prebodol ľadovým pohľadom. Už ležal na zemi a nad ním sa vypínal obrovský vlk. O chvíľu pri ňom stál mladý muž a odstrčil toho vlka. Podal mu ruku a postavil ho.

"Ja som Marc vodca tejto svorky." ozval sa mladý indián a usmial sa naširoko až bolo vidieť jebo veľké biele zuby.

"Ja som Eric a toto sú Anthony a Emily." povedal mu Eric a potriasol mu rukou.

+++

V dedine svorke porozprával čo sa stalo a oni ho prijali ako starého priateľa. Ostali tam pár dní a za ten čas sa Eric šialene zamiloval do Marcovej sestry Cally. Bolesť vystriedala láska a bola obojstranná len oni dvaja to netušili.

Keď sa konečne rozhodol ísť k Toledovcom nebránili mu ale on bránil im aby išli. Nakoniec šiel sám ale už s menšou túžbou po pomste.

+++

Prijali ho ale Eric dostal šok. Elizabeth stále vedľa Grace a Summer žien Thomasa a Timotyho. Nečakal to nechcel tomu veriť ale pravda bola tá že Elizabeth nebola "mŕtva" ale bola tu s nimi.

"Ahoj braček." povedala trpko "Netvár sa tak hlúpo som predsa živá. Len sme to nafingovali." šialene sa zasmiala a začala si hrýzť necht na ukazováku pravej ruky.

Eric si všimol že ona aj Emett majú na ľavej ruke obrúčky. Sklamal sa vo vlastnej sestre. Vždy si boli blízky ale občas mu robila naprieč a túžila po moci. Teraz mu to dalo zmysel. Videla predsa budúcnosť a na to ju potrebovali. Dali je to čo chcela moc a oni mali ďalšie silu.

"Prečo Eliz? Prečo mohla si mi to povedať." šepol a ona sa len zachichotala.

"A na čo by to bolo dobré? Konečne som niečo viac ako ty." Zvraštila tvár a sadla si späť.

Ericovi preblesklo hlavou pár myšlienok, keď chodili do školy vo vedomostiach vynikal on a aj v atletike bol lepší ale len o vlások. Vždy ju chápal ale teraz nie.

"Nechápem ťa. Teraz nie..." Nedopovedal, zvrtol sa a chcel odísť ale cestu mu zatarasil Jeremmy.

Toledovci boli zatiaľ ticho až kým sa nepokúsil odísť Thomas prehovoril nadradeným tónom "Eric, drahý Eric..." Thomas vedel vycítiť dary a práve teraz zistil čo je Eric zač. "...nechceš sa k nám pridať? Máš veľký dar." Poslednú vetu povedal neuveriteľne milo.

Eric tuši o čo mu ide. Keď chcel povedať NIE! Niečo ho nútilo aby sa k nim pripojil. Nejaká sila ho nútila chcieť aby boli jeho rodina. To Tania ma núti. Pomyslel si. Musím odolať. Musím. Už sa zdalo že podľahne už už ho zväzovala do neviditeľných povrazov a pripútavala ho k nim...

A v tom si na ňu spomenul. Spomenul si na Callu. Na jej hnedú pleť, oči farby dubového lístia na jar a dlhé zamatové a gaštanovo-hnedé vlasy. "Nie!" skríkol a neviditeľné laná sa pretrhli a on pocítil nával úľavy a ešte dodal. "Nenechám sa zmanipulovať ako moja drahá sestrička!" Posledné slová zasyčali ako voda na rozpálenom skle. Vedel aký ma dar. Mohol vziať dar ktorému komukoľvek z nich. Za pomoci niečích darov sa dostal von a cítil že zúria no nezmôžu už nič...

+++

Bol opäť v dedine a vyrozprával čo sa stalo. Zrazu k nemu pristúpila postava a otočila si ho k sebe. Bola to Calla. Tváre mali len pár milimetrov od seba a v tom sa spojili v jemnom ale vrúcnom bozku...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Casion twoje SBééééééééééčko!!! Casion twoje SBééééééééééčko!!! | Web | 8. srpna 2011 v 11:20 | Reagovat

jj dobrá jednorázovka so zaujímavou témou :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Obrázky k článkom používam z dev, tbl a wht, pri iných zdroj pripíšem.

↑↑↑ by Knihofil18↑↑↑
↑↑↑Lexi↑↑↑
↑↑↑ by NikaRoovy↑↑↑