Blog je chránený autorským právom, preto je prísne zakázané kopírovať jeho obsah!!!
Pre nedostatok času Yasemin prestáva písať poviedky na prianie,iba ak by ju objednávka zaujala!

Únor 2011

Stmieva sa bez teba

19. února 2011 v 11:35 | Other Yasemin |  My Poems

Stmieva sa...

Stmieva sa predo mnou,
stmieva sa vždy keď nie som s tebou.
Žiaľ srdce mi zviera,
a preto nenávidím tú chvíľu,
v ktorej si ďalej než míľu
lovičko

a pri zmysloch ma drží len viera.

Stmieva sa, zabúdam na ten čas,
ktorý rozdelil nás.
Láska tu ostáva le ty mizneš v diali
od smútku chviem sa ja v kúte,
spomínam na tie spoločné púte,
spomínam na teba no tebe sa to máli.

Stmieva sa, dnu tisne sa chlad
pozárám cez oblok, všde samý ľad,
vonku je brezička pod ňou zas lavička,
zriem to miesto, kde si stál naposledy
milujem len teba určite viac ako vtedy,
i tie tvoje oči zelené sťa trávička.
love

Stmieva sa smútok ma popadol,
smutno mi je, keď neviem ako si dopadol,
veľký otáznik kladiem si pred seba,
a chcem za tebou isť a už neodísť,
nedokážem a nechcem bez teba byť
každý deň a noc, čakávam na teba.

Stmieva sa a ja čakám na teba na to svetlo,
a láska, ktorú nam nebo prinieslo
vrátila ťa sem ku mne späť,
neodídeš už viac preč len to mi sľúb,
áno, nech láska spečatí tento sľub,
a spolu ako dve hrdličky budeme opäť.

Fascinácia z krvi

17. února 2011 v 18:27 Vampire
Fascinácia krvou nie je podľa môjho názoru iba vlastnosťou psychicky narušených jedincov", hovorí doktor George. "Skôr by som sa prikláňal k názoru, že takíto ľudia existovali odjakživa a že krv ľudí priťahuje. Myslím, že je to preto, lebo pohľad na krv jednoducho vzrušuje. Prečo by sa inak doprava spomalila a autá zastavovali na mieste, kde sa stala nehoda? Ľudia v tejto situácii zakaždým spomalia a hľadajú krvavé kaluže, pretože túžia vidieť ľudskú krv. Táto orientácia na krv je možno naprogramovaná vo vnútri každého človeka. Počas vývoja ľudského druhu v prostredí v ktorom sa človek vyvíjal, znamenala predsa preliata krv vždy nejaké nebezpečenstvo a hrozbu."

" Zároveň treba povedať, že jednou z ľudských vlastností je schopnosť transformovať jeden druh vzrušenia na druhý", pokračuje ďalej americký psychiater. "Napríklad pri sledovaní horroru sme vzrušení, stresovaní situáciami, do ktorých sme sami seba dobrovoľne vtiahli. Desia nás strašidlá a množstvo krvi. Vyvoláva to v nás rôzne emócie. Samozrejme iná časť nášho mozgu bdie a vníma, že sme v bezpečí kina. Takže vieme transformovať vzrušenie z hrôzy na radostné vzrušenie, že zažívame príjemný večer v kine. Aj keď by bolo iste pohodlné dištancovať sa od akéhokoľvek druhu vampirizmu a túžby po krvi, predsa by to len nebolo celkom úprimné. Možno každý z nás je tak trochu upírom.
"

ARCHETYP FOLKLÓRNEHO UPÍRA

Podľa tradičného podania sa výzor upírov podobá pohľadu na mŕtvolu čerstvo vykopaných mŕtvol zo zeme, oblečených do rubáša. Upír podľa folklóru nebol bledý a väčšina rozprávaní hovorí o typickom rumelkovom zafarbení pokožky. Na rozdiel od vyziabnutého zjavu, ktorá majú upíri vo filmoch, má podľa dobových záznamov upír väčšinou odutú podobu. Všetky ďalšie atribúty sú spoločné pre folklórny, ako aj románový typ vampíra: okrem iného ide o príšerných zápach, či zatuchnutý dych, dlhé nechty i vlasy, ostré zuby a napokon oči žiariace nadprirodzeným, často červeným svetlom.
fff

Druhým typom upíra s ktorými sa stretávame v tradičnom podaní, je vampír s vlastnosťami prízraku, ktorý sa údajne priživuje na živých ľuďoch v noci, keď spia. Ak sa tento prízrak objaví, bývajú jeho rysy obetiam, na ktoré zaútočí obvykle dobre známe - poznávajú v ňom niektorých zomrelých ľudí zo susedstva. Často je tento upír popísaný ako tmavá silueta, ktorej črty tváre vystúpia iba na okamih a to tesne predtým, ako sa vrhá na svoju obeť. Iné výpovede zase hovoria, že vampír napriek svojej transparentnosti bol rozpoznaný okamžite, akonáhle vstúpil v noci do miestnosti. Pokiaľ si teda na základe nášho doterajšieho rozprávania rozdelíme typologicky upírov na dve skupiny - na fyzických a prízračných, musíme porovnať ich vlastnosti nielen z hľadiska ich charakteristiky, ale predovšetkým z kultúrneho zázemia folklóru, ktorý im dal vzniknúť. V tejto súvislosti budeme hovoriť o tzv. primárnych schopnostiach, t.j. prostriedkoch, ktorými si vampíri zaisťujú svoju potravu a schopnostiach sekundárnych, t.j. iných vlastnostiach napomáhajúcich prežitie vynímajúc schopnosť získania potravy. Zatiaľčo v primárnych vlastnostiach nachádzame v tradícii rozmanitých kultúr takmer identické zhody, v sekundárnych existujú často diametrálne odlišné rozdiely v závislosti od kultúrnych podmienok formujúcich tradíciu Primárne vlastnosti fyzického upíra sú prakticky v mytológii všetkých krajín sveta rovnaké - ide o vysávanie krvi z tiel žijúcich bytostí a veľká sila, proti ktorej sa obeť nedokáže brániť. Sekundárne vlastnosti fyzického upíra, ako sme už spomenuli, sa rôznia. Ako extrémny prípad možno podľa tradície uviesť údajnú schopnosť sexuálneho styku, či schopnosť žiť do istej miery opäť život smrteľníka.

Primárne schopnosti prízračného
upíra nie sú také prepracované, ale v podstate ide o schopnosť odčerpávať životnú silu zo živých bytostí prostredníctvom psychickej energie a paralyzovať svoje obete. V sekundárnych vlastnostiach ide o schopnosť meniť svoju podobu, vznášať sa, lietať, či prechádzať cez steny a materiálne predmety.

ANTIVAMPIRICKÉ PRAKTIKY V MINULOSTI

Z folkloristického a tradičného hľadiska je zaujímavé pripomenúť do akej miery viera upírov v minulosti iniciovala celý rad, často veľmi dôvtipných a zložitých praktík, ktoré mali zabrániť ich činnosti. V tejto súvislosti akiste všetci dobre poznáme onú postavu lovca upírov z horrorových filmov a literatúry. Na všetko odhodlaný muž vyzbrojený krucifixom, zahroteným osikovým, či hlohovým kolom, nádobou zo svätenou vodou, či prípadne kúskom hostie vstupuje na starý cintorín, či do upírovho hradného brlohu, aby vybojoval zápas s nemŕtvym sužujúcim široké okolie. Ruky, ktorých prsty kŕčovite zvierajú zmienené pomôcky sa často trasú a "výraz v tvári ich majiteľa prezrádza všetko, len nie sebavedomie ", ako výstižne napísal jeden zo znalcov.



Pre túto chvíľu je potrebné poopraviť populárnu predstavu v tom, že jediný brloh, ktorý lovci navštevoval bol iba cintorín, a to za denného svetla v čo najväčšom počte zúčastnených a jediní nepriatelia, ktorým sa museli postaviť, boli iba nehybné telá, ktorým sa však vôbec nechcelo ožiť, zato vykazovali "obvyklé príznaky upírskeho stavu".

Tieto telá však rozhodne nepatrili nemŕtvym a pri ich hodnotení v historických správach by sme mali mať na pamäti, že ich autormi boli ľudia, ktorí o nich nemohli vedieť viac vzhľadom na úroveň súdobej medicíny /čo však z druhej strany neznamená, že budeme podceňovať ich úsudok a pozorovacie schopnosti/.

V boji proti upírom bol za najúčinnejší prostriedok považovaný naostrený drevený kôl, ktorý bolo potrebné prehnať srdcom nemŕtveho tela /niekedy sa používala ako alternatíva aj technika priameho vyňatia srdca/ Podľa názoru profesora Raymonda T. McNallyho viera v účinnosť tejto praktiky nevyplývala iba z kola samého, ale aj s predstavy, že prerazením dreva cez telo upíra a dno rakvy bola oživená mŕtvola spojená so zemou, čím bol navodený jej rozklad v zmysle biblického "Pulvis es et in pulverem reverteris" /Prach si a na prach sa obrátiš./

Cítia niečo upíri???

17. února 2011 v 18:23 Vampire
"Ak by som bol schopný pociťovať vzrušenie tohto druhu, určite by som už bol v pokročilom štádiu rozkoše. Rozhodol som sa teda, že ju nenechám dlhšie sa trápiť. Objal som ju a pritisol som si ju bližšie k telu. Položil som ju pod seba a prešiel dlhými nechtami po jej peknej tvári." Potom tieto moje úvahy zašli ešte ďalej. Cítia vôbec upíri nejaké emócie? Určite to závisí od toho, akého upíra si autor vytvorí, ale objektívne - môžu bytosti, ktoré nemajú dušu napríklad smútiť? Ah, že prečo nemajú dušu? Hovorí sa, že práve preto nevidieť ich odraz v zrkadlách - sú zatratení, žijú/nežijú síce večne, ale bez duše a eventuálne...bez emócií. Potom sa táto úvaha obrátila proti mne a pozrela som sa na to zo spisovateľského hľadiska - ak by upíri ozaj nič necítili a boli by to len krvilačné beštie bez nejakých vyšších pohnútok, stratili by veľa zo svojej príťažlivosti. Veď aj v mojich poviedkach je celý vnútorný konflikt postavy založený na tom, že sa upír nevie vyrovnať so stratou ľudskosti, prípadne stratou blízkych osôb a podobne. Takže škrt, toto by nebolo dobre. K ďalšej úvahe ma priviedli kroky môjho upíra. Môžu sa upíri zapliesť do náboženského sveta? "Ešte som nevidel upíra, ktorý by sa kochal v posvätných relikviách, hoci... história ľudstva je plná irónie.
ghj

Existujú písomnosti, staré, práchnivejúce, zažltnuté. Šepká sa v nich o Anguis in herba... mŕtvy jazyk prehovára rečou "hada v tráve". Nevidení medzi svätými po celé stáročia kráčali zradcovia z môjho druhu. A boli všetkým - miništrantmi s detskou naivitou v dráždivých očiach, kňazmi ochotnými odpúšťať malé hriechy za väčšie, biskupmi so záľubou v obetovaní panien pekelným silám, pápežmi, ktorí vyhladili celé národy v mene boha, ktorým pohŕdajú. Možno Princ patrí do spoločenstva tých, ktorí ešte stále nachádzajú záľubu v pribíjaní Kristovho tela na obrátený kríž alebo v páchaní takých zverstiev, ktoré nútia sakrálne sochy plakať krvavé slzy." Môj upír si myslí, že áno. A nielen to, myslí si, že to v istých úsekoch ľudských dejín zašlo až tak ďaleko, že upíri ľuďom vládli. Náboženstvo im nevadí, ale viera áno. Potvrdzuje to aj v ďalšom dianí: "Vnútro katedrály znie zvláštnym duchovnom a predsa akoby bolo plné šepotu besniacich prízrakov. "Myrhou voňajú drevené lavice no tento boh sú len skrížené palice..." Recitujem kúsok prastarej básne a naťahujem ruku ku krížu. Nič. Nič na tomto mieste nie je sväté." Ak by však bolo, nemohol by sa kríža dotknúť, nemohol by byť ani len v jeho blízkosti. Takže upíri a teoretické náboženstvo áno, upíri a naozajstná viera nie. A na záver ešte jedna úvaha, tiež iniciovaná samovoľným upírovým vyhlásením: "Odvážna. Asi jej nikto nepovedal, že upíri vo fajčení nachádzajú asi takú záľubu ako v súloži s mŕtvolou." Hm. Svojím spôsobom by to mala byť pravda, pretože upíri nedýchajú. Nie z dôvodu, aby naplnili svoje pľúca vzduchom, ktorý by sa im dostal do krvi a vyživoval ich nemŕtve telo. Avšak aristokratický upír fajčiaci fajku pôsobí efektne a tak by sa dalo povedať, že v tomto smere sú upíri imidžoví. Určite si však nemyslím, že by fajčenie upírom spôsobovalo nejaké príjemné pocity. Čo by sa už len ich prehnitým pľúcam mohlo páčiť nad vdychovaní dymu? Iste, nehrozí im žiadna rakovina pľúc, ale žeby si upír len tak z rozkoše zapálil cigaretu, to mi jednoducho nejako nesedí...
Čo si myslíte vy?

Aký boli prvý upíri? Ako sa rozdeľuje vampirizmus?

17. února 2011 v 18:18 Vampire
Prvý ktorý už pred 5-tymi tisícročiami verili v kult vampírov boli Sumeri, ktorý poznali príšeru menom Ekimmu. Aj keď v tomto prípade sa nejednalo ešte o klasického upíra. Tento démon povstával z hrobov ľudí, ktorý boli zavraždený a vteľoval sa do žijúcich osôb aby sa zvnútra živil ich životnou energiou. Bolo ho možne vypudiť iba prostredníctvom očistného rituálu pri ktorom sa používal oheň a voda. Ekimmunu je tak v podstate prvý energetický upír v histórii ľudstva. A tu sa dostávame k veľmi dôležitému pojmu energetický vampirizmus.
Chcem aby sme si hneď na začiatku ujasnili dva pojmy a to:
energetický vampirizmus a fyzický vampirizmus (poznáme ešte vampirizmus astrálny ale o tom až neskôr)
Psychický alebo energetický vampirizmus je v podstate živenie sa sa cudzou energiou, ide o "sanie" životnej energie na úkor inej osoby, u ktorej dochádza časom k celkovému nezáujmu o oklolitý svet, chradnutiu a v niektorých prípadoch končí i smrťou v dôseledku celkového vyčerpania organizmu. Toto kradnutie životnej energie spadá do určitých častí obradnej mágie. Ja osobne tento druh vampirizmu za vampirizmus nepovažujem a som zástancom názoru že takisto ako on sám vo svojej podstate na fyzickom vampirizme iba parazituje a preto sa mu ani tento web nebude venovať a keď áno iba okrajovo. Toľko zatiaľ k ujasneniu pojmov. Teraz sa ale vráťme hlboko do minulosti a vysvetlime si ako to vlastne všetko začalo...
Ekimmunu bol jeden s prvých, ale podobná bytosť sa objavila aj v starovekej Číne. Tentokrát už ale na scénu vstúpil skutočný upír. Volal sa Čiang-ši a živil sa ľudskou krvou. Jedným s prostriedkov obrany proti tomuto vampírovi bol cesnak a to je zároveň aj prvý historický doklad o používaní tohto ochranného prostriedku voči upírom.
Približne v rovnakej dobe sa objavuje v Indii ďalší vampír Rakšasis. Napádal ľudí a živil sa ich pečeňou.
K vampirizmu nemala ďaleko ani samotná bohyňa Kálí, ktorá pila ľudskú krv a s obľubov sa v nej kúpala, aby si zachovala životnú silu a večnú krásu.
vve

Ďaľší vampír sa objavuje v Malajzii, ktorý povstával z detí, ktoré zomreli pri pôrode. A nemôžeme obísť ani severnú Ameriku kde sa na krídlach smrti objavuje démonický motýľ Itzpapalotl, ktorý začal napádať ľudí a živiť sa ich krvou.
Tak sa začali do podvedomia svetových národov viditeľne vkrádať temné bytosti zvané vampíri.
Veľmi rozšíreným názorom je, že vampirizmus vznikol u starých Slovanov a to možno i preto, že práve s tohto obdobia sa dochovalo množstvo legiend, povier a príbehov o vampirizme. Podľa mna je toto obdbie iba jedným s "prestupových" období, ale nie počiatočným. Ďaľším obdobím hojne poznačeným vampirizmom bol stredovek.
Stredovek ruku v ruke s inkvíziciou sa stal pre vampirizmus živnou pôdou. Inkvízicia kruto trestrala všetky náznaky kacírstva a inakosti. Mágovia, gnostici a čarodeji boli nevítaný a tvrdo potláčaný. Viera v čokoľvek iné ako v kresťanskú vieru bola potláčaná no vo svojej podstate to malo opačný efekt ako páni inkvizítory zamýšľali.
Kult čarodejov presedlal do protiútoku a ak bola viera v tajomno doposiaľ silná teraz bola ešte silnejšia. Vznikali tajné rády a spoločnosti vyzívajúce pohanské božstvá a modly. Ak by sme si však mysleli, že tento fenomén spadal iba do praktík jednoduchého ľudu boli by sme na omyle. Kult mágov, okultných filozofov a ezoterických spoločností sa stal obľúbenou aktivitou hlavne u šľachty a zhýralých a znudených popredných predstaviteľov moci. Načo v podstate doplácal zasa iba obyčajný ľud na ktorom sa v plnej ohavnosti praktikovala práve nechvalne známa bulla Kladivo na čarodejnice.
A tak inkvizícia trestala tam kde bola spoločnosť najzraniteľnejšia - medzi chudobným ľudom a u vrchnosti sa podobné aktivity aj keď z nevôlou tolerovali. V podstate na hroznú tyraniu v podobe súdov s údajným čarodejmi a čarodejnicami doplácali ľudia nevinný. V tejto neistej dobe sa sused suseda zbavoval tým, že ho predhodil inkvizítorm ako údajného kacíra a bohorúhača. Inkvizícia iba dielo skazy dokonala. V tejto neľahkej dobe sa však skutočné rády a spoločenstvá magického učenia znalých vďakabohu nepodarilo úplne rozdrviť a tak sa tajomné náuky zachovali do dnešných dní.
V globále ak sa pozrieme na mágiu ako takú je dosť detailne preskúmaná a zdokumentovaná a ak má človek čisté úmysly a nezlomnú vôlu podopretú odhodlaním a odvahu vydať sa v ústrety poznaniu sveta je možné ju dnes študovať. Literatúry je mnoho v podstate závisí iba od toho ktorého človeka či je v jeho silách skrotiť tohto okrídleného draka. Tým som chcel povedať, že mágia ako celok je až na určité výnimky celkom detailne zachovaná pre štúdium a jej celkové poznanie. Medzi tieto výnimky spadajú tajné náuky určitých spoločností a hermetických rádov, ktorých posolstvá a učenie sú uchovávané väčšinou iba ústnym podaním a spôsoby ako sa medzi členov týchto spolkov dostať si vyžadujú perfektné zvládnutie okultných filizofií. Medzi jedno s najlepšie strážených a utajovaných odvetví mágie patrí práve vampirizmus.
Určite ste už hľadali dostupné informácie o vampíroch, vampiurizme a prípadne vampírskej mágii. Aké bolo vaše zistenie? Žalostne málo informácii....Prečo tomu asi tak je? Vampirizmus s magického hľadiska spadá v podstate pod mágiu mesiaca  striebornú mágiu. Sú to najutajovanejšie magické praktiky v histórii ľudstva...

Upíri-mýtus alebo skutočnosľ

17. února 2011 v 18:08 Vampire
:F
Upíri? Kto sú vlastne zač? Existujú alebo existovali? Mnoho ľudí si kladie túto otázku, hlavne po tom ako vidia film o upíroch, ale málo ľudí na ňu dokáže odpovedať. A vy?
Upír je postava, ktorá figuruje v mnohých povestiach a bájach. Býva často námetom pre filmové alebo knižné horory. Kde sa však vlastne tento mýtus vzal? Je to čistý výplod fantázie našich predkov alebo vznikol na základe faktov, ktoré poznali a možno i na vlastnej koži zažili?…Najskôr by sme si mali ujasniť, ako vlastne takéhoto upíra spoznáme - čím sa vyznačuje. Typické upírie znaky teda sú: husté, nad koreňom nosa zrastené obočie, špicaté uši, uhrančivý pohľad, veľmi bledá tvár s ostrými črtami a hlavne dlhé, ostré zuby, vyčnievajúce z úst. Z ďalších vlastností upíra by sme mohli menovať ešte to, že sa neodráža v zrkadle, nevrhá tieň a slnečné svetlo má naňho zhubný vplyv. Preto vstáva zo svojho hrobu v noci a skôr ako sa objavia prvé slnečné lúče, musí byť späť vo svojom úkryte. Báje dokonca hovoria, že upír sa vie premeniť na netopiera či vlka a dokáže sa pretiahnuť i tou najmenšou štrbinou. Upír škodil tak, že sa zahryzol svojimi ostrými tesákmi do krku obete, aby prehryzol tepnu a mohol sať krv. Upírom sa stal človek, ktorý sám bol upírom uhryznutý alebo zjedol mäso z upírom napadnutého zvieraťa. Ale nielen to. Upírmi sa vraj stávali aj ľudia, ktorí boli za svojho života čarodejníkmi, zločincami alebo ktorí zomreli neprirodzenou smrťou, napríklad samovraždou. Veci, ktorých sa upír bojí a ktorými je možné ho zahnať, sú cesnak a ďalej rôzne náboženské nástroje ako kríž, ruženec, svetená voda alebo hostia. Ak ste napríklad chceli uväzniť upíra v jeho rakve, stačilo na jej veko položiť vetvičku divej ruže. Zahubiť upíra bolo možné niekoľkými spôsobmi, napr. zastreliť ho striebornou guľkou alebo - a to bol používanejší spôsob - otvoriť jeho hrob a prebiť mu srdce zaostreným dreveným kolom. Ak to nepomohlo, pristupovalo sa k tvrdším zásahom: ruky mu boli zviazané za chrbtom a bola mu odseknutá alebo odkrútená hlava a jeho ústa boli vypchaté cesnakom alebo kameňmi. Ak ani toto nepomohlo, bolo nutné celé telo spáliť buď na popravisku, alebo mimo obec niekde na kraji lesa a popol tam zahrabať. Tieto procedúry museli byť vykonávané za dňa, pretože vtedy bol upír bezbranný. Úlohou zlikvidovať upíra boli zpravidla poverovaní kati. Že tento postup nie je len čisto teoretický, dokazujú mnohé nálezy upírich pohrebísk, kde sú kumulované telá s jasnými protivampirickými zásahmi. Nie je tomu až tak dlho čo bolo takéto pohrebisko nájdené v Čelákoviciach u našich českých susedov. Kostry vyzerali nasledovne: lebky boli oddelené od zvyšnej kostry, ruky boli zviazané za chrbtom, u niektorých lebiek boli vylomené čeľuste. Veľmi zaujímavá je skutočnosť, že lebky boli odlišnej veľikosti, než je obvyklé, a naviac - v čeľustiach boli nájdené aj deviate zuby. Je všeobecne známe, akú veľkú úctu prechovávali predkovia k mŕtvym, takže je očividné, že k takýmto zásahom na mŕtvolách museli mať pádny dôvod. Najviac správ o upíroch (či vampíroch, ako chcete) pochádza z Balkánu, Maďarska a od starých Slovanov. I slávny gróf Drakula, ktorý skutočne existoval, žil v tejto oblasti - v rumunských Karpatoch.V súčasnej modernej dobe si však väčšina ľudí predstavuje upírov trochu inak ako kedysi za čias kráľov a roľníkov. Aj teórie o tom ako sa môže človek zmeniť na upíra sa rôznia. Spomenuli sme síce, že sa tak môže stať prostredníctvom vlkolakovského princípu - teda uhryznutím. Vtedy sa nákaza rozšíri do tela slinami. Avšak je aj iná teória - trochu logickejšia (veď ak by sa každý uhryznutý človek mal zmeniť na upíra, tak by ich tu už bolo neúrekom a aj Buffy by sa asi riadne zapotila). Druhá teória teda znie, že upírom sa stanete, ak sa napijete krvi upíra. Vo svete vampiristickej beletrie je známa Anne Riceová (zastávajúca teóriu krvnej nákazy), ktorá spísala celú Kroniku upírov - z nej boli dve knihy aj úspešne sfilmované: "Interview s upírom" a "Kráľovná prekliatych". Táto spisovateľka si upírov nepredstavuje ako monštrá, ale naopak ako vznešené, elegantné a krásne bytosti, ktoré musia prechádzať útrapami svojho večného života. Veď si len skúste predstaviť Toma Cruisa ako upíra s ľadovomodrými očami alebo zosnulú speváčku Aaliyah ako zvodnú Akashu-matku všetkých upírov. Riceovej sa podarilo vytvoriť úžasný svet záhad a tajomna, ktorý je tak premyslený a podrobne a zaujímavo vyrozprávaný, že občas máte pocit, že si ho Riceová vlastne ani nevymyslela… Upíri teda už odjakživa dráždili a fascinovali ľudskú fantáziu a niet sa teda čo čudovať, že sa stali námetom pre knihy, básne, divadelné hry alebo filmy. Koniec-koncov, i keby upíri neexistovali, človek si ich natoľko uchováva v pamäti a stále premieľa historky o nich, že tu s nami budú až do skonania sveta… Čo a aké sprievodné javy viedli vtedajších ľudí k tomu, aby niekoho označili za upíra? Mohli to byť rôzne halucinácie, tažké sny, zdanlivo mŕtvi, niektoré formy duševných chorôb. Mohol to byť i odlišný vzhľad. Iný bol napríklad človek so zrasteným obočím, bez obočia, bez ochlpenia v podpaží, nápadne zubatý, ten kto sa narodil so zubami, mal ich dvoma radmi alebo mu vyčnievali, ten, kto mal neobyčajný tvar hlavy, veľké pazúry, pigmentové škvrny na koži. Upíra potom prezrádzali hlavne mäkké, nestuhnuté údy.Aj obyčajná tuberkulóza sa pokladala za prejav vampirizmu. Nikomu snáď netreba presnejšie vysvetľovať, čo mohlo nevzdelaných ľudí ako prvé napadnúť, keď videli bledého, vychudnutého človeka, ktorý vykašliava krv. Najhoršie však bolo, čo robili s takýmito ľuďmi po smrti. V rodine, ktorej člen umrel na tuberkulózu (o ktorej samozrejme nevedeli, že je to tuberkulóza) sa totiž stávalo, že to nebol jediný člen, ktorý touto chorobou trpel (v tom období to bola najrozšírenejšia choroba).
3:)

A keďže si zvyšní členovia mysleli, že strojcom ich trápenia je ich zosnulý príbuzný "upír", dali exhumovať jeho telo, spáliť ho a popol spoločne všetci členovia zjedli, lebo to pokladali za spôsob ako odvrátiť kliatbu. Tým však len umožnili ďalšie šírenie choroby.Nevysvetliteľné nákazy hubiace ľudí i zvieratá viedli myseľ vtedajších ľudí k tejto povere. A rovnako tak aj rada rôznych nehôd, s ktorými sa človek stretával, vyvolávala vznik a potrebu rôznych protivampirických obranných prostriedkov. Vznikol akýsi vampirický cyklus, ktorého formy v strednej Európe možno rozdeliť do niekoľkých skupín:Revenant - tým bol nazývaný mŕtvy, ktorý podľa ľudových predstáv vychádzal opätovne z hrobu.Vampír alebo upír - najrozšírenejšia forma. Jednalo sa o mŕtveho, ktorý žuje v hrobe svoje telo, prehĺta časti svojho odevu alebo prestieradla, do ktorého bol zabalený. Spôsoboval smrť najskôr príbuzným, neskôr i vzdialenejších osôb.Mora - dusila a morila ľudí a zvieratá v spánku.
Vlkodlak - posledný typ vampirického cyklu vznikol z predstavy, že ľudia majú schopnosť na seba brať zvieraciu podobu, v tomto prípade vlka, a v nej škodiť ostatným. Za moru a vlkodlaka boli považovaní niektorí ľudia už i zaživa.

Adela vs. Nelly

8. února 2011 v 17:15 Other
Ja osobne mám radšej Nelly xD a vy mi svoj názor napíšte do komentárov
A vs N

Tisíc a jedna noc

8. února 2011 v 16:10
Podobnosti medzi televíznym spracovaním a klasickým dielom sme hľadali s arabistom Jánom Paulinym, ktorý ho prekladal do slovenčiny a knihu detailne pozná. "Napríklad Európanov zaujal osud Šeherezády a princezien, ktoré dal Šahrijár zabiť. Riešili, prečo bol taký krutý, a ako sa to mohlo stať. Tam, kde príbeh vznikal, sa nad tým však nik nezamýšľal," hovorí.
Knižná Šeherezáda žila v staroveku a bola princezná, teda dieťa slobodných rodičov. Televízna Šeherezáda žije v súčasnosti, a ako je zatiaľ známe, nepochádza z bohatých pomerov. Normálne pracuje, je architektka, nezávislá žena, vdova. "Šeherezádu opisujú ako krásnu mladú ženu, diskrétnu, decentnú, chvália jej charakter, cnosti, vzdelanie a múdrosť, takže v tomto sa na ňu herečka naozaj ponáša," dodáva Ján Pauliny.

Istú podobnosť vieme podľa neho nájsť aj medzi blízkymi priateľmi hlavných postáv. Originálna Šeherezáda mala najbližšiu osobu slúžku Dunjázád, v seriáli má dve blízke priateľky. Podobne je to aj s mužskými postavami.
Kým knižná predloha je plná radosti zo života vrátane sexu, v seriáli sa sexom začalo a odvtedy prevládajú skôr dlhé pohľady, mlčanie a platonické túženie. To je v porovnaní s originálom presne naopak, hoci keď vezmeme do úvahy len Šeherezádu, ktorá tisíc a jednu noc iba rozprávala, možno ani nie. "U starých arabských milencov, ale ešte aj v časoch pred vznikom tohto diela, prevládala idea platonickej lásky; fyzická sa presadila až v poézii v 7. a 8. storočí. Vtedy bol perzský milenec aktívny, kým arabský pasívny. Časom sa to zmenilo. Arabský svet nemá sexuálne zábrany, ktoré sme zdedili my Európania ešte v stredoveku vďaka kresťanskej morálke. Už Mohamed v jednom svojom výroku povedal: Neexistuje mníšsky stav v našom svete," tvrdí odborník.

Cizinec (2010)

7. února 2011 v 18:02
Johnny Depp představuje ve filmu Cizinec amerického turistu, kterého lehkovážný flirt s cizinkou zaplete do sítě intrik, romantiky a nebezpečí. Frank se v průběhu spontánního výletu po Evropě zcela náhodou seznámí a začne flirtovat s Elise, pozoruhodnou ženou, která mu ale zkřížila cestu zcela plánovitě. Jejich vášnivá romance se v okouzlujícím prostředí Paříže a Benátek dále rozvíjí a oba zjišťují, že se nevědomky zapletli do smrtící hry kočky s myší.
:Dd
Obrázky k článkom používam z dev, tbl a wht, pri iných zdroj pripíšem.

↑↑↑ by Knihofil18↑↑↑
↑↑↑Lexi↑↑↑
↑↑↑ by NikaRoovy↑↑↑